Tisíce členov strany Baas popraveného irackého diktátora Saddáma Husajna sa budú môcť vrátiť do verejného života či dostávať od štátu dôchodok. V sobotu o tom jednohlasne rozhodol iracký parlament. V sále však bolo len 143 poslancov z 275členného zákonodarného zboru.
Americká podmienka
Bagdad tak po dlhých mesiacoch diskusií a šiitských obštrukcií splnil jednu z osemnástich podmienok národného zmierenia. Podmienky irackej vláde stanovil Washington, nespokojný s procesom oslabovania napätia medzi irackými náboženskými a etnickými skupinami.
Zo zákona budú profitovať hlavne irackí suniti, a preto ho dlho blokovali šiiti a Kurdi. Práve inak menšinoví suniti tvorili členskú základňu Baasu. V čase pádu Saddáma mala strana podľa rôznych zdrojov od dvoch do šesť miliónov členov. V Iraku žije 27,5 milióna ľudí.
Do úradov, na ministerstvá či na univerzity sa tak vrátia ľudia, ktorí tam roky pracovali a na rozdiel od súčasnej administratívy majú prax. Agentúra AP napísala, že vláda ponúkne návrat na staré pozície asi 13tisícom radových členov Baasu. Do dôchodku pošle asi 3 a pol tisíca vysokých funkcionárov strany. Tí, čo údajne spáchali zločiny proti Iračanom, pôjdu pred súd. Bez možnosti na návrat do verejného života aj nároku na dôchodok zostanú príslušníci Saddámových bezpečnostných zložiek.
Zákaz nepomohol
Zákon tiež obsahuje paragraf umožňujúci obetiam Baasu žiadať o finančné odškodnenie.
Iracká armáda už oznámila, ako sa vyrovná s vojakmi, ktorí boli zároveň straníkmi. Tí, čo to nedosiahli ďalej ako na majora, sa budú môcť vrátiť, vyššie šarže pôjdu do dôchodku.
Postavenie strany Baas mimo zákona bolo prvým rozhodnutím civilného správcu Iraku Paula Bremera. V máji 2003 ešte Američania verili, že „debaasifikácia“ verejného života aj armády je potrebná. Heslom vtedy bolo: „padni komu padni“.
Nová elita však podľa niektorých analytikov zašla pri „čistení“ spoločnosti priďaleko. Z tisícov baasistov sa v lepšom prípade stali zatrpknutí nezamestnaní, v horšom členovia rozličných, často ozbrojených, protivládnych skupín. Vzrastala aj sunitská kriminalita a Irak prakticky prišiel o svoju potenciálnu strednú vrstvu.
Totalitná strana
Iracká strana Baas bola totalitnou politickou stranou, ktorá svojim členom zabezpečovala množstvo výhod, postup v zamestnaní či materiálne statky nedostupné ostatnému obyvateľstvu. Mnohí bývalí členovia strany vyhlasujú, že do nej nevstupovali z ideologických dôvodov, ale len preto, aby si zaistili kariérny postup či lepšiu budúcnosť pre svoje deti.
Prijatie zákona, ktorý ešte musí schváliť prezident a dvaja viceprezidenti (čo sa očakáva), privítali s uspokojením v Bielom dome. Iračanov však upozornili, že na ich ceste k národnému zmiereniu ich čakajú ďalšie zákony – medzi nimi aj problematická legislatíva o prerozdelení ziskov z ropy.
