pomôže viac, ako keď to spoločne dookola preberáme my.
Išla k odborníkovi, dostala antidepresíva, oblbováky, lieky na spanie. Poctivo ich brala. Chodila dva týždne ako mátoha, nič to, veď doktor vie, čo robí. Ďalšie stretnutie spojené s terapiou malo byť 2. 1. po Novom roku.
Pán doktor mal dovolenku. Lieky boli dobraté.
1. sestrička: „Fuj, to aký máte zdravotný preukaz (nebol v obale ), človek sa toho štíti chytiť.“
2. sestrička: „To akože, ako si môžete dovoliť vysadiť lieky len tak?“ (Lieky boli dobrané – doktorova dovolenka.)
3. psychiater: „Ja mám veľa roboty.“ (V priebehu 20 minút zopakované trikrát.) Po desiatich minútach rozhovoru sa mojej sestry, ktorá je na konci so silami, pýta, či nechce ísť do sanatória, lebo on má veľa práce.
4. psychiater: „Čo ja mám furt feťákom predpisovať lieky... ja už nadčasujem, na súde a polícii zarobím viac!“ (Zrejme je súdny psychiater.)
Takto sa dáva pomocná ruka ľuďom, ktorí potrebujú pomoc. Ktorí nič zlé nikdy nespravili, iba to, že sa potrebujú porozprávať s odborníkom a prídu si po radu. Ďakujem, pán doktor.
kadnarova.blog.sme.sk
Autor: Tamara Kadnárová
