V Bratislave stojí parkovanie na ulici oficiálne desať korún na hodinu – pre tých, ktorí majú čas a trpezlivosť krúžiť, kým sa nejaké nájde.
Výsledkom je, že do centra prichádzajú ľudia autom do práce a za pár desiatok korún zaberú jedno z mála miest na celý deň.
Keď sú bežné miesta plné, nie je zriedkavé nájsť vynaliezavcov zaparkovaných na chodníkoch, trávnikoch, rohoch, vyšrafovaných plochách, ktoré majú byť voľné pre výhľad na priechod pre chodcov či do križovatky. Aj tieto miesta sú „lacné“ – ich cenou je pokuta, znížená pravdepodobnosťou, že ju niekto udelí.
Súčasťou nákladov pre všetkých je, že mamičky s kočíkmi sa prepletajú pomedzi autá okupujúce rôzne časti chodníka a centrum mesta predstavuje pre chodcov džungľu. Ľudia, ktorí potrebujú zastať na pár minút, aby vyzdvihli deti zo školy, nemajú kde.
V momente, keď sa cena za parkovanie zvýši, zmenší sa nepomer medzi ponukou a dopytom. O rozsahu tohto nepomeru vypovedá to, že desaťkorunovým pouličným miestam úspešne konkurujú menej pohodlné podzemné garáže za päť i desaťnásobné ceny.
Samosprávy potrebujú prístup k tomuto cenovému nástroju, ale potrebujú ho aj využívať. Zvýšiť cenu za nedostatkové miesta a účinným vymáhaním dodržiavania pravidiel aj cenu za bezohľadné pololegálne a nelegálne parkovanie. Cenu za parkovanie tak budú vo väčšej miere platiť tí, čo ho využívajú, a nie tí, ktorí zlou parkovacou politikou trpia.
Autor: Andrej Salner
