BRATISLAVA. Prechod na euro ľudí máta najmä preto, lebo majú strach z nekontrolovateľného rastu cien. Obavy podporujú nedávne zdraženie potravín, čo však nesúvisí s eurom, ale so zvýšením cien rozhodujúcich poľnohospodárskych komodít na svetových trhoch. Ale aj so zmenou spotrebiteľských návykov v Číne a Indii. Zdraženie sa prenieslo aj k nám. Ľudia ho zvyknú pripisovať tomu, že obchodníci sa takýmto spôsobom už „pripravujú“ na euro.
„Stále sa hovorí o obavách, že podnikatelia euro zneužijú, aby sa obohatili, a len málokto si všíma, že súčasné zdraženie nevychádza od nás, ale len prechádza popri nás,“ povedal prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka.
Ľudia sa boja, podnikatelia sa bránia
Ľudia majú strach najmä z toho, že podnikatelia a obchodníci si prechod na novú menu uľahčia tým, že ceny budú neúmerne zaokrúhľovať alebo prispôsobovať tak, aby výsledné hodnoty boli v celých eurách. „Dnes stojí osminka masla v obchodoch od 25 do 30 korún, čo nie je ani jedno euro. Som si však istá, že na budúci rok už bude stáť celé jedno euro,“ myslí si Soňa z Bratislavy. Ak by sme v súčasnosti prepočítali cenu 125-gramovej tehličky, tak 25-korunové maslo by stálo iba 75 centov, teda trištvrte eura.
Podnikatelia sa obavy ľudí snažia vyvrátiť tým, že sa pripájajú k Etickému kódexu, ktorý vypracovala Podnikateľská aliancia Slovenska.
„Nezneužijeme proces zavedenia eura na neodôvodnené cenové pohyby našich produktov a služieb,“ píše sa okrem iného v kódexe, pod ktorý sa už podpísalo takmer 150 firiem.
Najväčší obchodný reťazec u nás Tesco zatiaľ kódex nepodpísal, jeho hovorkyňa Oľga Hrnčiarová v súvislosti s neprimeraným zaokrúhľovaním tvrdí: „Takéto veci sa u nás pri prechode na euro robiť nebudú.“ Kódex Tesco podpíše, až keď bude jasné, že nás vezmú do eurozóny.
Proti neprimeranému zvýšeniu cien môže spotrebiteľ najlepšie zápasiť tým, že si predražený výrobok nekúpi a nájde si rovnaký lacnejší v inom obchode. Prípadná regulácia cien štátom, o ktorej sa nepriamo zmienil aj premiér Fico, by mohla narobiť viac škody ako osohu.
Ľudia by mali byť vo vlastnom záujme pozornejší, venovať viac času porovnávaniu cien rovnakých tovarov alebo služieb u viacerých predajcov. „Bude to náročnejšie, ale takýto postup a uprednostňovanie lacnejších obchodov vytvorí v konkurenčnom prostredí najúčinnejší nástroj proti neodôvodnenému zdražovaniu,“ povedal splnomocnenec vlády pre euro Igor Barát.
Na čas bez prepitného
Barát Odporúča, že by sa po zavedení eura ľudia na čas mali vzdať prepitného v reštauráciách. „Zákazník by sa nemal hanbiť nechať si vydať celý rozdiel, do posledného centu.“
Na rozdiel od takzvaného zaokrúhľovania, ktoré je v skutočnosti zvýšením cien, čaká na nás aj skutočné zaokrúhľovanie pri prepočítavaní cien, platov či penzií. Platia pravidlá, ktoré určuje zákon. Výsledné sumy v eurách sa po prepočítaní konverzným kurzom budú zaokrúhľovať na dve desatinné miesta podľa matematických pravidiel. Zaokrúhľovať sa nebudú jednotlivé položky, ale celý nákup.
Výnimkou v zaokrúhľovaní budú napríklad ceny benzínu, plynu či elektriny. Príslušné jednotky, teda napríklad liter či kilowatthodina sa môžu zaokrúhliť aj na tri desatinné miesta, aby sa predišlo stratám už u obchodníkov, alebo spotrebiteľov.
„Rozhodnutie, že v týchto prípadoch má byť zaokrúhlenie na viac desatinných miest, zabezpečí, že nová hodnota v eurách po konverzii bude veľmi podobná alebo rovnaká, ako pôvodná hodnota v slovenských korunách,“ povedala členka Predstavenstva VÚB banky Elena Kohútiková.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Ďurček: Politici by podnikateľov nemali obviňovať
Do zavedenia eura zostáva iba 355 dní. O eure na Slovensku únia ešte nerozhodla. Napriek tomu sa už treba na euro pripravovať, hovorí predseda predstavenstva COOP Jednota Bratislava ADRIÁN ĎURČEK.
Euro tu pravdepodobne budeme mať o necelý rok. Začali ste sa už naň vo firme pripravovať, alebo si myslíte, že je ešte čas?
„Prípravy na euro sme rozbehli už v prvej polovici minulého roku. Naše technológie sú z väčšej časti pripravené na zvládnutie procesu. Zostáva nám úprava softvérov, ktorá ešte môže vyvolať tlak na technologické zmeny.“
Aké problémy môžu vzniknúť tým podnikateľom, ktorí prípravy na euro odsúvajú?
„Kto nemá pripravený akčný plán na zavedenie eura, ktorý pomenúva všetky procesy, technológie a náplne zamestnancov, ktorých sa táto zmena dotkne, už má problém. Takíto podnikatelia sa s veľkou pravdepodobnosťou dostanú do časovej tiesne. Len ťažko stihnú pripaviť kvalitný časový a vecný harmonogram, ktorý všetky zmeny pomenuje a stihne ich ešte aj uskutočniť.“
Náklady na prechod na euro firmám nehradí štát. Je to správne?
„Neviem posúdiť, či by bolo lepšie podnikateľov odškodniť. Skôr nie, ako áno, lebo ten proces by mohol byť dosť netransparentný a v konečnom dôsledku zneužitý na špekuláciu. Náklady firiem budú totiž značne odlišné. Čo však nepovažujem za správne, je obviňovanie podnikateľov politikmi, že tento proces zneužijú. Občania budú aj v tomto procese dobre chránení trhom všade tam, kde funguje. V maloobchode sa dá ochrana trhom podľa mňa garantovať.“
(ľja)
Euromince
Írsko
Írska vláda si zvolila pre všetky mince jednotný motív. Je na nich zobrazená keltská harfa, ktorá je tradičným symbolom Írska už od stredoveku. Ide o harfu kráľa Briana Boru. V súčasnosti je uskladnená na univerzite Trinity College v Dubline. Je takisto súčasťou štátneho znaku. Harfu používa ako svoju úradnú pečať prezident Írska a členovia vlády. Na minciach je vyrazený aj rok vydania, slovo „Eire“, čiže Írsko a 12 hviezd symbolizujúcich Európsku úniu.
(ľja)
Euromýty
Problém vysokého kurzu
Prechod na euro zvládlo už 15 krajín. Mnohé z nich zamieňali svoju národnú menu za eurá pri oveľa vyšších úrovniach kurzov, ako sa to očakáva v prípade Slovenska. Napríklad konverzný kurz v Taliansku bol až 1 936 talianskych lír za jedno euro. V prípade Slovinska, ktoré je prvým členom eurozóny z bývalého socialistického bloku, sa slovinské toliare vymieňali za eurá pri konverznom kurze vyššom ako 239 slovinských toliarov za jedno euro. Ak tento prechod zvládli bezproblémovo iné krajiny, niet dôvodov na obavy z prechodu na euro ani na Slovensku.
(ľja)
