Zber zeleniny sa pestovaním v skleníku urýchli takmer o dva mesiace na jar a predĺži sa o rovnaký čas na jeseň. Pretože vykurovanie skleníkov je drahé a len málokomu sa oplatí vytvoriť v nich podmienky na vegetáciu počas celej zimy, budeme v návrhoch na využitie počítať so skleníkom bez vykurovania, ktorý v zime dobre premrzne, ale ktorý možno v jarnom období, keď v ňom už začneme s pestovaním, prikúriť na niekoľko mrazivých nocí.
O tom, čomu sa práve v našom skleníku bude dobre dariť, a ktoré obdobie je na výsev alebo výsadbu najvhodnejšie, rozhodne však až niekoľkoročná skúsenosť pestovateľa.
S prvým výsevom alebo výsadbou v nevykurovanom skleníku počítame začiatkom marca. Na jar začíname s výsevom a neskôr s výsadbou zelenín, ktoré sú chladuvzdorné a ktoré rýchlo rastú aj pri nižších teplotách a pri kratších dňoch s nižšou intenzitou svetla. K takýmto patrí predovšetkým karotka, reďkovka, šalát, všetky vňaťové druhy a neskôr kaleráby. Skleník je tiež dobrým prostredím na dopestovanie priesad jednak na vonkajšiu výsadbu alebo na letnú výsadbu do skleníka.
Len skoré odrody
V skleníku sa neodporúča pestovať chladuvzdorné zeleniny s dlhým vegetačným obdobím, ako je zeler, koreňový petržlen alebo karfiol. V skleníku sa majú zásadne pestovať skoré odrody určené na rýchlenie. Vonkajšie odrody, ktoré nie sú na rýchlenie vyšľachtené, majú pomalý vývoj a nevyužívajú všetky výhody skleníkového prostredia. Pestovateľa sklamú predovšetkým dlhým vegetačným obdobím a mohutnosťou vzrastu a pri plodových druhoch aj nárokmi na opelenie. Využitie plochy v skleníku môžeme zvýšiť spoločným pestovaním dvoch rôzne rastúcich druhov zeleniny, napríklad kôpru a karotky, kalerábu a šalátu, rajčiakov a kalerábu a podobne.
Na obsadenie skleníka a jeho úplné využitie potrebujeme pomerne veľké množstvo sadeníc, ktoré sú pomerne drahé, preto sa oplatí dopestovať si vlastné priesady, aj keď si to vyžaduje prácu a starostlivosť o rastliny. V prvom rade nesmieme podceňovať prípravu zeminy, do ktorej sejeme a vysádzame rastliny.
Dôležité substráty
Kvalita dopestovaných priesad vo veľkej miere závisí od pestovateľského substrátu. Základným kritériom jeho kvality je vysoký obsah humusu a organických látok, vyrovnaný pomer živín, nízka špecifická hmotnosť zaručujúca kyprosť, ľahkosť a vzdušnosť.
Na trhu máme dostatočný sortiment vhodných substrátov na predpestovanie priesad vyrobených na báze rašeliny, ktoré sa vyznačujú tým, že neobsahujú semená burín, zárodky chorôb ani škodcov. Majú dobrú štruktúru na priaznivý rast koreňovej sústavy, dobrú sorpčnú schopnosť aj vhodnú kyslosť prostredia. Použitie kvalitných substrátov má priaznivý vplyv na získanie zdravotne bezchybnej priesady bez použitia alebo len s obmedzenou aplikáciou pesticídnych prípravkov. Pri použití nekvalitného substrátu vzídené rastliny často "padajú" a výsev musíme opakovať. Na výsev je vhodná zmes dobrého kompostu, a to 50 percent, ďalej 20 percent jemného riečneho piesku a 30 percent rašeliny alebo rašelinového substrátu. Kompostovú zeminu musíme spariť, aby sme zničili nežiaduce plesne, ktoré spôsobujú "padanie mladých rastlín".
Teplota a svetlo
Vysiatej zelenine zabezpečíme dostatočnú teplotu. Lepšiu klíčivosť semien dosiahneme tým, že výsevy prikryjeme sklom alebo fóliou a udržujeme stálu teplotu aj v nočných hodinách. Vyklíčené semená majú mať dostatok svetla, v opačnom prípade sa rastliny vyťahujú. Vhodné je použiť pre každý druh zeleniny a každú odrodu samostatnú výsevnú nádobu s otvorom na dne na odtekanie prebytočnej vody. Každá nádoba musí byť označená. Ak sadenice šalátu, kalerábu, kelu a karfiolu dosiahnu vhodnú veľkosť, môžeme ich pikírovať do väčších nádob a asi o dva týždne ich vysádzame do skleníka. Pri týchto druhoch sa nemusíme obávať nižších ranných teplôt.
Priesady rajčiakov, paprík a uhoriek ihneď presádzame do samostatného kvetináča, len čo majú 1 až 2 pravé listy. Starostlivosť o rastlinky musí byť pravidelná, kontrolujeme ich dvakrát denne a podľa potreby zavlažujeme, raz za dva týždne ich mierne prihnojíme kombinovaným hnojivom.
(Pokračovanie nabudúce)
Autor: Alžbeta Viteková
