BRATISLAVA. Český prezident Václav Klaus naposledy pred skončením svojho funkčného obdobia navštívil Slovensko.
VIDEO: Gašparovič privítal Klausa
Hoci jeho posolstvo po stretnutí s Ivanom Gašparovičom malo byť, že Česko a Slovensko vychádzajú nadmieru dobre, väčšina novinárskych otázok na neho sa týkala postojov k spoločnej európskej mene.
Klaus povedal, že Slovensku praje, aby prechod na euro žiadny zádrh v ekonomickom raste nepriniesol, „hoci ako ekonóm, nie ako prezident, si myslím, že je to príliš odvážny krok“.
Slovenský prezident Ivan Gašparovič mu odkázal, že „odvážnym šťastie praje“.
„No, ale keď skočím, tak musím vedieť, kam dopadám, pretože to by mohlo byť istou komplikáciou,“ kontroval český prezident.
Klaus novinárov presviedčal, že nie je euroskeptik, iba má realistický pohľad na vývoj v únii.
VIDEO: Česko bude pri prijímaní eura opatrnejšie, povedal Klaus
„Už tie nálepky prosím zrušte. Už na ne novinári zabudnite, vymyslite si nejakú novú nálepku. Myslím, že by to bolo oživenie.“
Pozor na susedov
Český prezident však na Slovensko doniesol aj názor – že si treba dať pozor na otvorenie hraníc po vstupe do schengenského priestoru. „Aj keď máte bezchybných susedov tu vo vašom paneláku v Bratislave, myslím, že ste ešte nezrušili zámok, ešte stále máte dvere.“
Výhrady k ústave
Klaus včera spomenul aj svoje výhrady k novej európskej ústave.
Prvou je to, že národné štáty odovzdávajú ďalšie kompetencie Bruselu, druhou zmeny pri spôsobe hlasovania únie – z potreby konsenzu na väčšinové hlasovanie v niektorých otázkach.
„On nehovorí, že Európska únia je niečo, čo nie je dobré. Len musí mať určité pravidlá a tie musia vychádzať z národných štátov,“ bránil Klausa Gašparovič.
Klaus sa okrem Gašparoviča stretol aj s premiérom Robertom Ficom a pozrel si predstavenie v Národnom divadle. Dnes si spraví výlet do Topoľčianok. Prezrie si Národný žrebčín, zubriu zvernicu a vinárske závody.
Návšteva Slovenska bola prvou zahraničnou cestou českého prezidenta a zároveň poslednou pred voľbami, ktoré budú o niekoľko týždňov.
Klaus SME povedal, že keď ho opätovne zvolia, dodrží tradíciu a na Slovensko opäť zamieri ako do prvej krajiny.
KAMERA: Silvia Pňačková
Ako sa lúči Václav Klaus
Včera
stretnutie s Gašparovičom, obed s Ficom, diskusia so študentmi, večera s prezidentom, návšteva divadelného predstavenia Tančiareň.
Dnes
návšteva topoľčianskeho zámočka, Národného žrebčína, zubrej zvernice a vinárskych závodov.
Klaus si nemyslí, že politici sú úplne mimo národa
Český prezident VÁCLAV KLAUS hovorí, že postoj niektorých slovenských politikov k rozdeleniu by mnohých prekvapil.
Podľa prieskumu pre náš denník, ste za Vladimírom Mečiarom druhou osobou, ktorá sa zaslúžila o vznik samostatného Slovenska. Máte pocit, že ste sa o to zaslúžili?
„Že by som sa zaslúžil o vznik samostatného Slovenska povedať nemôžem. Narodil som sa v Československu, prežil som v ňom celý život a nikdy mi nenapadlo, že sa spoločný štát rozpadne. V rokoch 1990 až 1992 som cítil narastajúce ambície Slovenska prvýkrát v dejinách si skúsiť samostatnosť. Ako federálny minister financií som sa veľmi pokúšal, aby takéto tendencie nerástli, lebo som sa bál, že štát bude rozbitý. Po voľbách 1992 som však rýchlo pochopil, že hoci si mnoho ľudí môže myslieť, že zotrvanie v spoločnom štáte nie je to najhoršie, na politickej scéne nebol subjekt, s ktorým bolo možné o tom diskutovať.“
VIDEO: Nemôžem povedať, či som sa zaslúžil o vznik samostatného Slovenska
Takže rozdelenie nebolokonfliktom názorov obyvateľov na toako ďalej, alebo iba konfliktom politických garnitúr?
„To je na dlhšiu debatu, ktorú už teraz nevediem a znamenalo by to hľadať v pamäti hlavné argumenty. Ale nemyslím si, že politici sú úplne mimo národa. Navyše národ voľbami 1992 žil a volil veľmi vedome. Na Slovensku bola istá schizofrénia – my chceme slovenskú samostatnosť, ale zároveň chceme spoločný štát. No a ja som im všetkým vysvetľoval, že to nie je možné.“
VIDEO: Na Slovensku bola istá schizofrénia
VIDEO: O nostalgii k Československu
Bývalý slovenský prezident Michal Kováč tvrdí, že slovenská reprezentácia vlastne do posledného okamihu nechcela samostatnosť. Aj vy ste mali ten pocit?
„Hocikto zo slovenskej politickej špičky možno ten názor mal, ale určite si to nemyslím o ňom. On bol z tých, ktorí k rozdeleniu prispeli najviac.“
Ľudia z HZDS tvrdili, že sa z tých kľúčových rokovaní robili záznamy.
„Nie som človek, ktorý by žil nejakými tajuplnými nahrávkami a ktorý chcel niečo také mať a niekde to prípadne zneužiť. Myslím, že sa viedli normálne rokovania a žiadne zápisy nemám, nevidel som ich a nepočul.
VIDEO: V rozdelení sa nedá nič nájsť
Takže pokiaľ nejaké záznamy boli, tak boli mimo vášho vedomia.
„Neviem to a nemôžem povedať, či mal niekdo vo vrecku zapnutý magnetofónik. Ale opakujem, že tam nie je čo objaviť. Možno by však na Slovensku niekto s prekvapením zistil, kto z účastníkov rozhovorov bol fanatickejšie a kto mäkšie za rozdelenie. Možno by mohol byť niekto prekvapený, že osoby vystupovali v realite trošku inak, než aká sa o tom vytvorila mienka.“
Poďme do prítomnosti. Je dobré ponáhľať sa do eurozóny?
„Je otázkou každého, aby sa rozhodol podľa svojich kritérií a toho, čo od toho očakáva. Vychádzam z hypotézy, o ktorej som pred chvíľou hovoril študentom bratislavských gymnázií. Zvláštne vytvorený pocit, ktorý by som karikoval výrokom, že euro je dobro a koruna je zlo, musím považovať ako profesor ekonómie za nezmyselnú úvahu. Je to veľmi zložité rozhodovanie. Prvou úlohou je zbaviť sa nezmyselnej ilúzie, že euro je spasením. Keď sa tak Slovensko rozhodlo, nech tento experiment uskutoční, ja mu to prajem.“
VIDEO: Rozhodovanie o prijatí novej meny je zložité
Takže je to pre Slovensko experiment?
„Experiment je to v každom prípade. Nielen zo slovenskej strany – to bol experiment pre Grécko, Portugalsko, Nemecko, Slovinsko. To nie je špecifický výrok o Slovensku. Budúcnosť ukáže, či ten efekt bol dobrý.“
Keby ste boli slovenským premiérom, asi by ste to neriskovali.
„To si netrúfam povedať.“
Na Slovensko ste prišli s nie príliš konformným názorom – s obavou zo Schengenu. Majú sa Slovensko a Česko čoho báť?
„Nenapadá mi, že by vznikal nejaký problém v česko–slovenskom Schengene. Ale len úplný hlupák by si mohol myslieť, že to, že na hraniciach nebudem musieť zastaviť s autom, vytiahnuť pas a stratiť 60 sekúnd svojho času, je úplne zadarmo. Ja len pripomínam, že tie dôsledky sú plusové aj mínusové. To, že ten dobrý človek môže cestovať bez ukázania pasu od Čiernej pri Čope až po Gibraltár je prívetivé pre toho, čo to nechce zneužívať. Ale sú tu aj tí druhí, ktorí túto mimoriadnu slobodu získavajú tiež.“
Vláda Mirka Topolánka sa zrejme do istej miery inšpirovala niektorými slovenskými reformami – hlavne zdravotníckou. Čo slovenské môže byť ešte pre Česko inšpiráciou?
„Pri úvahách o reformách, ktoré robila česká vláda a ich podobnosti so Slovenskom či inými krajinami, by som si špekulovať netrúfal. Myslím, že Slovensko na počiatku tohto desaťročia pár radikálnych reforiem urobilo a vtedy som zdvihol obočie, že to tým reformátorom tak rýchlo prešlo a že vážna debata sa dopredu neviedla. To sa mi zdá veľmi neobvyklé – asi sa využila nejaká príhodná politická chvíľa, ktorú mnoho iných krajín nemá a pravdepodobne nebude mať.“
O tri týždne u vás budú prezidentské voľby. Ste si istý, že si obhájite svoje kreslo?
„O istote hovoriť nemôžem. Musím mať istú sebadôveru vo svoje šance, čo samozrejme mám. Voľby sú však voľby. Prezidenta nevolia občania, ale 281 senátorov a poslancov. Stranícke záujmy sú veľmi silné. O jenoduchom výsledku volieb nemám falošné ilúzie.“
Miroslav Kern, KAMERA: Eugen Korda
Vysvetľoval aj maturantom
Václav Klaus a Ivan Gašparovič hodinu odpovedali na otázky študentov bratislavských gymnázií o ich názoroch na euro a či by znovu kandidovali na svoje posty.
VIDEO: Gašparovič a Klaus debatovali so študentami
Klausa sa pýtali aj na to, čo ho motivovalo k názoru, že za klimatickými zmenami nie je v prvom rade ľudská činnosť. „Za celé storočie sa priemerná teplota na svete zvýšila o 0,74 stupňa Celzia. Myslím si, že väčšina z vás povie, že toto by ich domáci teplomer nevedel vôbec zmerať,“ povedal Klaus.
Od manželiek prezidentov študenti chceli vedieť, či by nechceli byť prezidentkami. Livia Klausová vyslovila obavu, že by jej zrejme nemal kto robiť rodinné zázemie.
(knm, čtk) KAMERA: Eugen Korda
Kontrast
Pred voľbou prezidenta často počuť z Česka, že Klausa už bolo veľa, lebo jeho krikľavé názory prednášané z hradného stolca republike škodia. To je ich problém. Dramaticky inak však vyzerá pohľad zo Slovenska. Obraz Klausa vo svetových médiách môže byť predmetom sporu, nie však to, že hlava štátu je inšpiráciou pre českú politiku, ktorej diktuje témy a takpovediac tvorí verejnú debatu. Táto „funkcia“ Klausa (a jeho predchodcu) je v oslepujúcom kontraste so slovenským náprotivkom (a jeho predchodcami), ktorý je reprezentantom priemeru a stelesňuje posolstvo, že politika je tu pre každého. Len treba mať žalúdok, šťastie a môžete byť aj prezidentom. Na odpoveď na otázku, či je lepšia prispôsobivá hlava štátu, vždy prikyvujúca väčšinovej mienke, alebo provokatér, špičkový intelektuál, je porovnanie Klaus – Gašparovič ako stvorené.
Autor: knm
