BRATISLAVA. Slovenčinu treba podľa Matice slovenskej chrániť. Vytvorila preto nové „bádateľské“, ale aj osvetové pracovisko, ktoré sa má zasadzovať za čistotu a ochranu slovenčiny ako štátneho jazyka, „aby nezanikla pod vplyvom angličtiny či češtiny“, povedal jej hovorca Stanislav Bajaník.
Národný inštitút slovenského jazyka a literatúry už dostal od predsedu Matice Jozefa Markuša zriaďovaciu listinu. Povedie ho Miroslav Bielik, ktorý nedávno prišiel o miesto správcu Matice. Od januára sa ním stál Ján Eštok.
¶Inštitút bez vedcov
Šéf Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slavomír Ondrejovič o založení matičného inštitútu nevedel. Pripomína však, že koncept „čistoty jazyka“ je už prekonaný. S Maticou ústav spolupracuje len okrajovo na časopise Kultúra slova.
V jazykovednom ústave pracuje viac ako päťdesiat vedeckých a odborných pracovníkov, nový matičný inštitút vzniká „na báze“ Slovenského literárneho ústavu, ktorý má štyroch pracovníkov vrátane riaditeľa. Plánuje využívať externistov. Tento rok Matica podľa Bajaníka činnosť inštitútu zaplatí zo svojho rozpočtu, ktorý je dvakrát väčší ako v roku 2006. Do budúcnosti chce hľadať ďalšie zdroje.
Matica môže podľa zákona zriaďovať vedecké pracoviská, existujúce ústavy ako Krajanské múzeum či Slovenský historický ústav však spomína aj zákon, ktorý by teda Matica potrebovala zmeniť.
V novom programe Matice sa píše, že zákon by mal vymedziť, „prečo a akým spôsobom bude štát Maticu slovenskú ako unikátnu národnú ustanovizeň vo vlastnom záujme podporovať a chrániť“.
Knižnici sa bez Matice darí
Matica sa stále nezmierila s knižničným zákonom z roku 2000, ktorým štát odčlenil Slovenskú národnú knižnicu. Na internetovej stránke má dokonca stále pôvodnú verziu zákona z roku 1997, keď jej knižnica patrila.
Ministerstvo kultúry na to hovorí, že za obsah stránky zodpovedá majiteľ domény. Ku knižničnému zákonu však odkázalo, že prax si jeho zmeny nevyžaduje. „Medzinárodná akceptácia a úspešnosť SNK v oblasti čerpania prostriedkov zo štrukturálnych a iných fondov pre celý knižničný systém sú dokladom toho, že odčlenenie knižnice bolo nevyhnutným krokom,“ povedala Soňa ČermákováUličná z tlačového odboru ministerstva.
