BRATISLAVA. Sporný návrh zákona, ktorý by umožnil nespokojným politikom či iným dotknutým ľuďom písať „odpovede“ na novinové články, ktoré by noviny museli uverejniť, včera odobrila vláda. Vydavatelia sú nespokojní, tlači tiež hrozia neobmedzené pokuty, ktoré môžu byť zneužité proti novinám.
Ak návrh schváli parlament, platiť by mal začať od mája. Vydavatelia ho považujú za nevyvážený. „Zákon nerieši reálne postavenie a problémy novinárov a vydavateľov, ktoré vzišli z praxe,“ povedal podpredseda Združenia vydavateľov periodickej tlače Alexej Fulmek, šéf vydavateľstva Petit Press, ktoré vydáva aj denník SME. „Je mierne ideologický, protinovinársky, ako keby chcel trestať médiá.“ Politici chcú podľa Fulmeka najmä bez odporu a rýchlo dostávať svoje odpovede do novín.
VIDEO: Fico opäť obvinil novinárov
KAMERA: Eugen Korda
Maďarič bráni osobnosť
„Návrh je vyvážený z hľadiska na jednej strane práva na informácie a slobodu prejavu a na druhej strane na ochranu osobnosti,“ povedal predkladateľ návrhu minister kultúry Marek Maďarič zo Smeru. Okrem práva na opravu, ktoré je aj v súčasnom zákone, zavádza aj inštitút práva na odpoveď a dodatočné oznámenie.
Vydavatelia sa obávajú, že odpovede zahltia noviny, a to aj titulné strany. Odpoveď by podľa návrhu museli zverejniť každému, kto si myslí, že v tlači boli informácie, ktoré sa dotýkajú jeho cti, dôstojnosti alebo súkromia, alebo dobrej povesti. Ak napríklad politológ zhodnotí konanie politika ako nesprávne, denník by musel dať politikovi do troch dní priestor na odpoveď a dotyčný by mal navyše právo žiadať ešte aj opravu.
Podľa vydavateľov sú tieto inštitúty duplicitné, no keď už sú v zákone, mal by na reakcie vyčleniť presne určené miesto, aby sa napríklad z titulnej strany denníkov nestala strana odpovedí. Maďarič však problém nevidí. „Zmysel práva na odpoveď je nielen v tom, aby sa niekto obhajoval, ale aj tam, kde médiá zabudnú alebo neuverejnia nejaké argumenty, aby verejnosť mala možnosť dozvedieť sa aj iné názory.“
Bezplatná reklama
Mediálny konzultant Radoslav Kutaša hovorí, že hrozí, že noviny budú musieť dať priestor dotknutým ľuďom odpovedať aj na informácie, za ktoré nezodpovedajú. Odpoveď sa bude dať zneužiť na bezplatný reklamný priestor so slovami, že konkurencia pošpinila dobrú povesť, povedal.
Fulmek ďalší problém vidí v neobmedzenej možnosti pokutovať vydavateľov. Návrh hovorí o pokutách od 10- do 200-tisíc korún, okrem toho umožňuje dotknutým ľuďom žiadať „primeranú“ peňažnú náhradu bez toho aby určil hranicu. „Ak to už v zákone je, mala by to byť obmedzená hranica pokuty, pretože súd ju môže vyrubiť aj do výšky 150 miliónov korún,“ povedal.
Výhrady majú vydavatelia aj k navrhovanej zodpovednosti vydavateľa za skutkové podstaty definované v Trestnom zákonníku. Napríklad ak ministerský úradník do dvoch rokov konštatuje, že článok o vojne v Kosove je propagáciou vojny, alebo článok o účinkoch marihuany propagáciou drog, môže byť vydavateľ sankcionovaný.
Návrh má nahradiť zákon z roku 1966. Novinkou je aj inštitút redakčného tajomstva a povinnosť oznamovať a zverejňovať štruktúru vlastníckych vzťahov periodickej tlače.
