Českej vláde sa ani po trištvrte roku nedarí na verejnosti predať projekt amerického protiraketového systému, ktorý počíta s umiestnením radaru
v Česku. Podľa v utorok zverejneného prieskumu Centra pre verejnú mienku si až 70 percent ľudí myslí, že radar do Brdov nepatrí. Naopak, zelenú by mu dalo 23 percent opýtaných.
Počet priaznivcov v porovnaní s prieskumom spred polroka klesol o päť percent. Najväčší nesúhlas s americkým štítom vládne medzi voličmi českých komunistov (94 percent).
Najviac prívržencov, 40 percent, má medzi stúpencami ODS. Proti radaru sa stavajú najmä dôchodcovia a ľudia
s nižším vzdelaním. Naopak, vítajú ho skôr vysokoškolsky vzdelaní ľudia a podnikatelia.
Antiamerikanizmus
Odmietavý postoj Čechov proti radaru podľa sociológa Jana Hartla v skutočnosti nie je až taký vysoký. „Iba polovica Čechov v skutočnosti radar odmieta,“ myslí si Hartl, riaditeľ Strediska empirických výskumov (STEM). Najväčším problémom podľa neho je stále slabá informovanosť verejnosti.
Za odmietavým postojom sa podľa neho skrýva antiamerikanizmus a nejasná zahraničnopolitická koncepcia vlády.
Rozbehnutá informačná kampaň vlády Mirka Topolánka nefunguje. Jediné, čo má český premiér isté, je podpora jeho koaličných spojencov zelených a ľudovcov. Za radar je aj prezident Václav Klaus, ako aj jeho súper vo februárových prezidentských voľbách Jan Švejnar.
Opozícia je proti. Sociálni demokrati Jiřího Paroubka požadujú referendum (želá si ho väčšina Čechov), na jeho presadenie však nemajú vplyv. Najviditeľnejšie proti americkému protiraketovému dáždniku vystupujú komunisti. Proti radaru už nazbierali 150tisíc podpisov.
Vláda spustila kampaň vlani na jar na stránke radarbrdy.cz.
Od začiatku prevažne odmietavý postoj českej verejnosti nezmenila ani júnová návšteva amerického prezidenta Georgea Busha v Prahe. Ministerka obrany Vlasta Parkanová preňho vtedy naspievala pieseň Dobrý den, radar. Nezabralo.
Zle načasovaná kampaň
Topolánkova vláda stavila na novú kampaň s trochu nejasným názvom Proti raketám. Na mysli má najmä tie iránske, ktoré sú považované za najväčšiu hrozbu pri argumentácii protiamerického dáždnika.
Podľa Hartla je celá kampaň veľmi nešťastne načasovaná tak zo strany Američanov, ako aj českou vládou pred prezidentskými voľbami v Spojených štátoch. Navyše, postoj Čechov podľa neho ovplyvňuje aj nie celkom stabilná Topolánkova vláda. „Radar sa stal súčasťou vnútropolitického boja, nie serióznej bezpečnostnej debaty. V médiách sa nehovorilo o strategických otázkach Európy a sveta, ale predovšetkým o ohrození brdského regiónu,“ povedal Hartl.
O americkom radare bude dnes v Prahe hovoriť český premiér Topolánek s poľským kolegom Donaldom Tuskom.
Protiraketová základňa ako ďalšia súčasť amerického systému v strednej Európe má stáť v Poľsku. Tusk, na rozdiel od svojho predchodcu, žiada od Američanov za jeho umiestnenie viac. Napríklad vzdušnú obranu Poľska.
