V Bratislave už asi niet sály, kde by Iva Bittová nehrala. V utorok večer do rozsiahleho zoznamu, akým sa môže pochváliť asi len Marián Varga, pridala Slovenský rozhlas. Spolu s kontrabasistom George Mrazom ho zaplnila do posledného miesta.
V priestore, kde sa zväčša hráva klasika a polovica zo štyristo stoličiek býva voľná, nebolo kam stúpnuť. Sedelo sa aj na schodoch a posledné lístky sa dopredali dlho pred koncertom. Bittová je skrátka pojem. Nech príde s čímkoľvek, vždy to zaujíma veľa ľudí, čo sa nedá povedať o mnohých muzikantoch, ktorí nerobia poprockové pesničky. Tentoraz na Slovensko priviezla slávneho hráča na kontrabas, Čechoameričana Georga Mraza.
VIDEO: Iva Bittová roztlieskala slovenské publikum
KAMERA: Oliver Rehák, STRIH: Silvia Pňačková
Obaja sa prvýkrát stretli vlani. V štúdiu, pri nahrávaní albumu Moravian Gems. Moravské ľudovky prearanžované do džezovej podoby s nimi ešte pripravil pianista Emil Viklický a bubeník Laco Tropp, tí však teraz na pódiu chýbali. Exkluzívnu zostavu sa nepodarí dať dokopy každý deň.
A tak všetci boli zvedaví, aká hudba vlastne zaznie. Moravian Gems, čiže moravské drahokamy, sa v utorok objavili iba dva. Tie, ktoré Bittová s Mrazom spolu zaranžovali aj na CD – Jabúčko a Věneček. Mnohé ďalšie skladby 90-minútového večera poznáme z iných verzií na predchádzajúcich albumoch Bittovej a teraz mali bližšie ku klasike. Aj vďaka rozloženým notám, aj preto, že hudobníci sa dlhšiu chvíľu rozohrávali.
Mrazov swingový feeling a virtuozita boli často v kontraste so živelnejším prejavom Bittovej. Utiahnuť celý koncert len s kontrabasom, hlasom a občas s husľami je fuška. Pre Mraza však nie je problém nahradiť celú skupinu, je džezovým virtuózom a vyhľadávaným sprievodným hráčom. Teraz však mohol trochu šetriť tónmi a mohlo prísť k viacerým takým silným miestam ako v balade Samota. V piesni na text Richarda Müllera kontrabas geniálne dopĺňal nástojčivý ženský hlas a v sále sa úplne zastavil čas. Bol to asi vrchol večera.
Improvizoval najmä Mraz, Bittová viac sekundovala, než hrala sóla. A viac pozorovala, než hudobne provokovala o generáciu staršieho kolegu. Hoci už spolu odohrali zopár koncertov, ešte stále akoby v nej bolo veľa emócií, o ktorých píše v booklete CD Moravian Gems: „Georgova hra ma hlboko zasiahla. V jeho kontrabase som počula pulz srdca môjho otca Kolomana. Otec bol veľký muzikant, zomrel v roku 1984, mal len 53 rokov.“
V utorok to bol skrátka introvertnejší koncert, na aký sme u Bittovej zvyknutí. Diváci dlho tlieskali decentne, no nakoniec vytlieskali dva prídavky. Ťahavú baladu Gloomy Sunday a po nej veľké prekvapenie – beatlesovku Good Night. Skrátka klasiku. A k tej má Iva Bittová čoraz bližšie.
