Vďaka tréningom vo svojej Street Dance Academy tanečník Laci Strike pochopil, že treba aj dnešnú mládež pritiahnuť do divadla. „Je to počítačová generácia. Kašlú na nejakú klasickú drámu. Treba im však vštepovať aj takéto hodnoty,“ konštatuje.
Pred mesiacom 120 ľudí z jeho tanečnej školy išlo na Andyho Warhola. Dnes Laci skúša choreografiu s herečkami Studenkovou, Magálovou, Turzonovovou, Pauhofovou a Lapišákovou. Že je to problém? Zabudnite.
„V divadle sa cítim dobre. Je to iné ako na pódiu. Žiada si to iný pohyb, inak pracujeme s tancom, musím vychytať hĺbku, priestor a iné detaily, ktoré pri obyčajnom tanečnom vystúpení do úvahy neberiem,“ porovnáva choreograf. Veľa ľudí jeho spolupráca s divadlom prekvapila. „Asi odo mňa čakali iný pohľad na umenie. Už dávnejšie som spolupracoval napríklad s pánom Milanom Sládkom. Bolo to tanečno-divadelné, hral tam orchester a my sme robili hmlu,“ spomína Laci Strike.
K divadlu pričuchol už pred Sládkom. „Keď má niekto chuť robiť vrtuľníky na hlave na ulici, tak môže. Tieto veci som robil pred desiatimi rokmi. Dnes hľadám nové veci a aj ich robím. Jednoducho to tak chcem.“
Lenže práca s takou serióznou inštitúciou ako Slovenské národné divadlo by v Laciho brandži mohla človeka diskvalifikovať. „Samozrejme, sú veľmi ortodoxní ľudia. Ja som tiež ortodoxný, ale v iných veciach. Viem experimentovať, lebo ma to posúva vpred. Mám rád úlety. Škatuľky nemusím. Je to plytké a je to málo. Tam sa končí rozhľad. Ani Bailando ma nediskvalifikovalo a to bola komerčná záležitosť. Hiphop vychádza z dier. Nie je stále zasadený na ulicu,“ vysvetľuje.
Či sa po premiére Fetišistiek v réžii hosťujúcej režisérky Soni Ferancovej už túto sobotu budú ozývať hlasy, že hiphop do Národného nepatrí, Lacimu spánok z viečok nekradne.
„To neriešim. Od toho tam je režisér. Hra je veľmi zaujímavá, má svoju kostru. Podľa mňa je to dobrá hra. Náš tanec tam má opodstatnenie. Je to taká čerešnička na torte,“ stojí si za svojím.
Ako prijali Laciho dámy Studenková, Magálová či Turzonovová? „Sú to profesionálky. Podľa mňa sa aj potešili, lebo je to zmena.“ Radikálny problém odtancovať Laciho choreografiu nemali. „Ťažšie som z nich ťahal bounce. Viete, čo mám na mysli? Skrytý pohyb, niečo, čo je vnútri a je to mimoriadne dôležité.“
Na ceny je tanečník zvyknutý. Je predčasné hovoriť, či okrem rýdzo tanečných trofejí pribudne aj divadelná doska. Určite by to nebola prvá cena z iného súdka. Okrem tanečných má napríklad aj dve od primátora Handlovej. „Som veľký patriot a Handlovčan. Nezabúdam na to. Mesto mi pomohlo, keď som začínal. Keď mi dajú cenu, tak ju slušne prijmem, poďakujem a poteší ma to,“ prízvukuje hiphoper.
Okrem činohry možno Laci vyskúša aj spoluprácu s baletom. „Už som hovoril s Máriom Radačovským. Uvažujeme o projekte, kde bude v kontraste balet verzus pouličné tancovanie.“ Na otázku, či to bude vyzerať ako v tanečnom filme Step Up o baletke a hiphopovom tanečníkovi, prišlo Laciho rázne: „Nie! Bude to lepšie.“
Okrem choreografie sa Laci vo Fetišistkách zaslúžil aj o výber hudby. „Možno mi niekto za túto robotu dá rešpekt, lebo som do Národného dostal Rytmusovu skladbu.“ Dvadsaťsedem sekúnd skladby Skit je bez nadávok. „Má výborný flow.“
