BRATISLAVA. Ministerka pôdohospodárstva Zdenka Kramplová z HZDS odmieta tvrdenia opozície, že avizovaný predaj štátnej pôdy, ktorú dnes spravuje Slovenský pozemkový fond, je pokračovaním mečiarovskej privatizácie z rokov 1994 až 1998. „Postoje súčasnej opozície neboli nikdy v prospech slovenských poľnohospodárov,“ hovorí Kramplová.
Opozícia napadla ministerku po tom, čo vyšlo najavo, že na dnešnom rokovaní vlády chce predložiť novelu zákona, ktorá by umožnila pozemkovému fondu obchodovať so štátnou pôdou, ktorú doteraz prenajímal prevažne na poľnohospodárske účely.
Návrh ide do vlády len niekoľko týždňov po škandále s pozemkami, pre ktorý musel odstúpiť námestník riaditeľa fondu Branislav Bríza aj exminister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa (obaja HZDS). Na pokraji rozpadu bola aj vládna koalícia.
Kramplová sa bráni, že návrh je v súlade s uznesením vlády, ktorá rozhodla, že zákon, ktorý umožní fondu obchodovať so štátnou pôdou, má predložiť do konca decembra 2007. Ministerka tiež pripomína, že spomínanú novelu vypracoval ešte jej predchodca Miroslav Jureňa, takže do jej obsahu „som nemala možnosť vstupovať“.
Podľa Kramplovej navyše nejde o definitívnu verziu. „Takto pripravený zákon bude na rokovaní vlády predmetom diskusie – aj s mojím návrhom na ďalší postup. Všetky polemiky a špekulácie sú v tejto chvíli bezpredmetné,“ povedala bez ďalších podrobností Kramplová.
Podľa informácií SME sa zákon v tejto podobe nepozdáva ani premiérovi Ficovi. Ten včera prostredníctvom platenej agentúrnej správy odkázal, že zatiaľ ide len o návrh ministerstva pôdohospodárstva, „o ktorom ešte vláda nerokovala, a ktorý nemusí byť schválený“.
Pôda za miliardy
Doteraz mohol fond obchodovať s pôdou len za prísne vymedzených podmienok. To znamená pre potreby vyvlastnenia či na základe rozhodnutia o zriadení priemyselného parku.
Kramplová však navrhuje, aby mohol štát predávať pôdu aj jej doterajším nájomcom.
Momentálne fond prenajíma asi 120-tisíc hektárov štátnej pôdy, čo je 1,2 miliardy štvorcových metrov. Jej trhová hodnota sa vzhľadom na rôzne lokality, kde sa pozemky nachádzajú, nedá presne odhadnúť. Celkovo však môže ísť o desiatky až stovky miliárd korún.
Podľa opozície je Kramplovej návrh v rozpore s filozofiou vlády neprivatizovať štátny majetok. „Vnímam to ako pokračovanie mečiarovskej privatizácie z rokov 1994 – 1998. Tí, čo zarobili vtedy, zarobia aj teraz,“ hovorí poslanec Zsolt Simon (SMK).
Podpredseda KDH Daniel Lipšic je presvedčený, že návrh aj výsledkom tlaku „poľnohospodárskej loby blízkej HZDS a Smeru“. „Obávam sa, že ide o snahu dohodiť agropodnikateľom, ktorí sú blízki tejto vládnej koalícii, za symbolické ceny zaujímavé pozemky.“
Exminister Jureňa naopak Kramplovú bráni. „Chceme vytvoriť priestor pre domácu podnikateľskú vrstvu, aby si aj ona mohla odkúpiť štátnu pôdu. Máme skúsenosti najmä s dánskymi a holandskými podnikateľmi, ktorí nemajú problém vytvoriť si tu obchodnú spoločnosť.“
