BRATISLAVA. Aj podnikateľ, ktorý nikoho nezamestnáva, si musí uzatvoriť zmluvu na pracovnú zdravotnú službu, ale len na výkon lekárskych preventívnych prehliadok. „Pri zabezpečovaní lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci má povinnosť k pracovnej zdravotnej službe aj fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,“ povedal Dušan Adamček z ministerstva práce.
Podľa jeho slov by sa však preventívne lekárske prehliadky mali týkať len tých zamestnancov, ktorí vykonávajú určitý druh rizikových prác. Sú to napríklad práce v stavebníctve, spracúvanie dreva alebo výroba chemikálií.
Úrad usmernenie nepripravuje
Z platného zákona nie je jasné, či zmluvu so špecializovanou firmou musia uzatvoriť aj malí živnostníci, samozamestnávatelia. V utorok to nevedel presne určiť ani Úrad verejného zdravotníctva, ktorý má pracovnú zdravotnú službu kontrolovať. V spornom odseku zákona sa totiž píše, že povinnosti a opatrenia zákona sa „v nevyhnutnom rozsahu vzhľadom na povahu činnosti vzťahujú aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom“. Súčasné nejasné znenie zákona schválil ešte bývalý parlament.
Úrad verejného zdravotníctva ešte v pondelok tvrdil, že sa pripravuje „legislatívne usmernenie“. Včera už tvrdil, že je to úloha pre parlament.
Dušan Adamček v tejto súvislosti povedal, že úrad by mal rozlišovať, či ide napríklad o samostatného živnostníkaúčtovníka, ktorý pracuje doma, alebo o zvárača vo svojej vlastnej dielni.
Účasť samostatných podnikateľov na preventívnych prehliadkach upravuje iný zákon. Rezort práce túto povinnosť obhajuje tým, že prehliadky sú nutné pri niektorých rizikových profesiách. „Ide o to, aby aj títo pracovníci, rovnako ako zamestnanci, mali zabezpečené predpoklady na bezpečný výkon práce, alebo mali ochranné pracovné prostriedky,“ povedal Adamček.
Firmy nemajú žiadnu zodpovednosť
Na Slovensku pôsobí niekoľko stotisíc živnostníkov a firiem. Pracovnú zdravotnú službu poskytuje zatiaľ len vyše 80 subjektov. To, či je tento počet dostatočný, úrad nekomentoval. „Úrad nemôže ovplyvniť počet subjektov, ktoré požiadajú o oprávnenie na výkon pracovnej zdravotnej služby,“ povedala Ľudmila Ondrejková z úradu.
Aj keď niektorí podnikatelia zaplatia externým firmám miliónové sumy za pracovnú zdravotnú službu, tieto firmy nemajú žiadnu právnu zodpovednosť, ak napríklad zamestnávateľom zle poradia. „Nie sú zodpovedné za plnenie povinností, ktoré zamestnávateľovi vyplývajú z príslušných legislatívnych úprav,“ povedala Ondrejková z úradu.
Oslovené firmy, ktoré majú povolenie na pracovnú zdravotnú službu od Úradu verejného zdravotníctva, informácie o cenách poskytovať nechceli. Keďže zákon ich výšku nespresnil, stanovujú ich individuálne. Väčšina firiem najskôr zašle záujemcom dotazník a na základe neho vypracuje kalkuláciu nákladov. Náklady na jedného zamestnanca sú vyššie pri malých firmách s vyšším rizikom práce.
