BRATISLAVA. Odborové združenie Kovo sa včera nedohodlo so zamestnávateľmi zo strojárskeho priemyslu o náraste miezd. Odbory chcú mzdy o sedem percent vyššie, podniky sú ochotné prihodiť maximálne tri percentá. Preto odborári vyhlásili štrajkovú pohotovosť a v prípade, že sa obe strany navzájom nedohodnú, na rad prídu ostré štrajky.

Na rade je sprostredkovateľ

Kolektívne vyjednávanie medzi zástupcami zamestnancov v strojárstve a ich zamestnávateľmi nedopadlo včera úspešne. „Predsedníctvo odborového združenia vyhlásilo štrajkovú pohotovosť v strojárenskom priemysle. Je to prvý krok na to, že ak sa nedohodneme, aby sme sa mohli pripraviť na iné, tvrdšie nátlakové akcie,“ povedal včera predseda OZ Kovo Emil Machyna.

Odborári už rozbehli aj podpisovú akciu, aby splnili všetky podmienky zo zákona o kolektívnom vyjednávaní pre prípad, že vyhlásia ostrý štrajk.

Odbory trvajú na svojich argumentoch, že zvýšenie miezd ľudí o sedem percent je pre podniky i ekonomiku únosné.

¶Zamestnávatelia majú na sedempercentné zvýšenie miezd iný názor. „Zvýšenie nie je pre nás ani podstatné. Pre nás je dôležité, že po nástupe vlády Roberta Fica sa výrazne zmenili sociálne zákony, ktoré zvýhodnili zamestnancov,“ povedal vyjednávač zo Zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borguľa. Keďže sa obe strany včera nedohodli, rokovania budú pokračovať prostredníctvom sprostredkovateľa, o ktorého požiadali odbory.

„Na ťahu sú zamestnávatelia, ktorí musia súhlasiť. Ak nebudú súhlasiť, musíme vytvoriť dostatočný tlak na to, aby sme presvedčili, že podpísanie dohody je výhodnejšie, ako sú náklady spojené s protestmi i štrajkmi, ktoré by zablokovali chod fabrík,“ povedal Machyna.

Ak sa odborári s podnikmi nedohodnú ani pred sprostredkovateľom, podľa zákona môžu do 60 dní vyhlásiť štrajk alebo iné nátlakové akcie. Podľa Machynu je však najlepší štrajk ten, ktorý sa neuskutoční.

Zisky nemajú ísť na mzdy

Minulý rok stúpla produktivita práce v strojárstve podľa Machynu o 27 percent. Ďalším dôvodom, prečo by mali zamestnávatelia zvýšiť mzdy o sedem percent, je ten, že strojárske podniky dosiahli vlani aj vysoké zisky.

„Zisk v strojárstve bol 14 miliárd, v hutníctve 20 miliárd, to sú pomerne vysoké zisky. Je možné, aby sme aj z nich niečo dosiahli,“ myslí si Machyna.

Podľa Borguľu však zisky nie sú také vysoké, ako sa na prvý pohľad môže zdať. „Ak si zoberiete iba odpisy, tie tvoria v strojárstve ročne 30 až 40 miliárd. Ak chcete podnik rozvíjať, musíte investovať viac, ako sú odpisy. A to sa robí zo zisku.“

Infláciu mzdy vraj neohrozia

Machyna na otázku SME, či nárast miezd o sedem percent spolu s narastajúcimi cenami poľnohospodárskych produktov či palív by mohol ovplyvniť aj infláciu, odpovedal, že riziká jej zvýšenia sú aj iné. „Napríklad zamestnávatelia by sa mali zaviazať nezvyšovať ceny niektorých svojich výrobkov,“ povedal. Strojári súhlasia len s trojpercentným nárastom miezd aj preto, lebo im stúpajú ceny vstupov. „Ceny na svetových trhoch rastú, a to my nevieme ovplyvniť, to sú fakty,“ tvrdí Borguľa.

Machyna povedal, že odborári sa chcú pre možné inflačné tlaky dohodnúť s vládou na mzdovej zdržanlivosti s tým, že nepôjdu nad úroveň rastu produktivity práce. „Tento záväzok vieme bezproblémovo splniť.“

Na rad prídu ďalší

Odborári tlačia aj na zamestnávateľov v elektrotechnickom a hutníckom priemysle. Podľa hovorcu Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka prebiehajú v obidvoch odvetviach rokovania.

„Aj odborári v týchto odvet­viach požadujú nárast o sedem percent, my im ponúkame tri percentá, ale verím, že sa dohodneme a že rokovania nebudú také búrlivé, ako so zástupcami strojárskeho priemyslu.“

Rokovania v elektrotechnickom sektore budú pokračovať ešte tento týždeň.

„Hutníci a baníci majú uzatvorenú kolektívnu zmluvu s platnosťou do konca marca. Dovtedy sa zamestnávatelia a odborári budú snažiť dohodnúť na jej novom znení,“ povedal Hošták.