BRATISLAVA. Vláda má dnes rokovať o návrhu nového tlačového zákona, ktorý má hovoriť o právach a povinnostiach novinárov.
Návrh, ktorý vzišiel z ministerstva kultúry, vyvolal pred časom kritiku novinárskych organizácií. Posledné zmeny, ktoré sa do návrhu dostali po rokovaní legislatívnej rady vlády, sú podľa predsedu Združenia periodickej tlače Slovenska Miloša Nemečka krôčikom dopredu, ale zmeny sú stále nedostatočné.
„Považujeme ho naďalej za nevyvážený, s absolútnou prevahou povinností a sankcií a nedostatkom vytvorenia širšieho priestoru pre novinárov a vydavateľov,“ povedal Nemeček.
Naopak predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka ho hodnotí za „najlepší, aký tu doteraz bol“. A dúfa, že v ďalšom procese schvaľovania ho nebude chcieť niekto „vylepšovať“.
NBÚ chce menej chrániť zdroj
Národný bezpečnostný úrad žiada, aby povinnosť chrániť zdroj informácií bol v novom zákone obmedzenejší. Trvá na tom, aby sa povinnosť nevzťahovala na prípady, ak bol poskytnutím alebo zverejnením informácie spáchaný trestný čin, alebo ak sa ňou ohrozilo ústavné zriadenie. Navyše žiada pokutovať tlač, ak uverejní utajovanú skutočnosť.
Práve to, že samotná ochrana zdroja je formulovaná len ako povinnosť, je podľa mediálneho konzultanta Radoslava Kutaša „najtragickejšia“. Pritom v návrhu absentuje napr. právo novinára odoprieť orgánom verejnej moci predložiť dôkazy, nahliadnuť do dokumentov.
V zákone zostali najväčšie výhrady
Z návrhu vypadol zákaz získavania utajovaných skutočností a ich zverejňovania v tlači, ale aj kritizovaná široká zodpovednosť vydavateľa za pravdivosť informácie zverejnenej v inzercii, či za informáciu, ktorú poskytol verejný orgán.
Najväčšie výhrady vydavateľov však v zákone zostali. Jednou je zodpovednosť vydavateľa za skutkové podstaty, ktoré sú definované v Trestnom zákonníku, ako zákaz publikovania informácií opisujúcich kruté alebo neľudské konanie spôsobom, ktorý je ich zľahčovaním, ospravedlňovaním alebo schvaľovaním.
Podľa Nemečka táto nepresná formulácia môže byť zneužitá na neodôvodnené sankcionovanie tlače. Podobne je to v prípade informovania o drogách.
Vydavateľom sa nepáči ani právo na „primeranú peňažnú náhradu“ v prípade neuverejnenia opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia, pričom sťažovateľ sa môže obrátiť aj na súd.
„Práva na opravu v tzv. internetovom médiu sa domôžem skôr podľa tlačového zákona z roku 1966 ako podľa návrhu z roku 2007,“ povedal Kutaš.
