Pustili ste sa do rizikových vecí. Nemáte pocit, že ste si zbytočne získali nepriateľov?
„Ja by som ich nazval len neprajníkmi. Má to však veľkú výhodu. Už som si myslel, že patrím do starého železa, ale zrazu som v sebe zmobilizoval sily a zasa mám pred sebou veľký cieľ. Vyrástol som na bratislavskej dráhe, a keď už sa zbúra, je mojou spoločenskou, ale aj morálnou povinnosťou pričiniť sa o to, aby vyrástla nová, krytá. Až potom si odpočiniem.“
A vyrastie?
„Po tom, čo lamačskí poslanci pred Vianocami odsúhlasili náš projekt viacúčelovej haly, o tom vôbec nepochybujem. V noci pred zasadaním zastupiteľstva som však nemohol spať. Keď mi na druhý deň zatelefonovali výsledok, bol som šťastný ako po olympijskom víťazstve.“
To myslíte vážne?
„Hala nie je rodinný dom. Získať v Bratislave skoro hektárový pozemok je obrovský problém.“
Lamač bola koľká alternatíva?
„Dostali sme ponuky na pozemok za korunu od primátorov Dubnice nad Váhom, Modry aj Brna. My však potrebujeme halu v Bratislave, kde má cyklistika podhubie. Za úplatu sa črtali možnosti vo Vajnoroch, Dunajskej Lužnej aj vo Svätom Jure. Rokovali sme skoro so všetkými starostami mestských častí. Najsľubnejšie to vyzeralo v Dúbravke, kde sme našli poslaneckú podporu. Pozemok však patril bratislavskému vyššiemu územnému celku a tam sa to veľmi dlho naťahovalo. Dlhšie sme už nemohli čakať.“
Ako ste sa dostali do Lamača?
„Poslal som e-mail pani starostke Oľge Keltošovej, s ktorou sa poznám ešte z predošlej volebnej kampane HZDS. O dve hodiny mi zatelefonovala a pozvala ma na stretnutie. Vysvitlo, že jej veľmi záleží na tom, aby lamačská mlaď športovala.“
Z čoho tak usudzujete?
„Z podmienok, ktoré nám dala. Má záujem, aby sme v areáli základnej školy vybudovali bikrosovú dráhu a požiadala nás o podporu v úsilí zriadiť športovú triedu. Keďže prioritou ministra Mikolaja je vrátiť šport do škôl a ja sedím v jeho rade, mohlo by sa to podariť. Zapadá to do našej filozofie. Musíme si sami vychovávať talenty. Mienime pri dráhe vybudovať penzión, ktorý by slúžil aj ako internát akéhosi cyklistického strediska mládeže.“
Čo bude stáť hala?
„Dvesto-dvestopäťdesiat miliónov korún.“
Dvesto ste dostali od firmy Strabag, ktorej ste predali Národný štadión Vlastimila Ružičku na Tehelnom poli...
„Zmluva nám neumožňuje hovoriť o sume. Z nej sme museli splatiť dlžobu, ktorá vznikla predchádzajúcou kúpou štadióna za 45 miliónov bez DPH od Slovenského združenia telesnej kultúry, a zvyšok zostal na výstavbu haly.“
Kde sú zvyšné peniaze?
„Tam, kde majú byť. Všetko prebieha v spolupráci s firmou WYNN, ktorej spoločníkom je člen výkonného výboru zväzu a šéf dráhovej cyklistiky Peter Malíček. Zaviazala sa, že spolu s investorom, ktorým bude Strabag, postaví halu aj so sídlom zväzu.“
Odhad nákladov 200-250 miliónov nám pripadá veľmi skromný. Ale aj keby nebol, toľko nemáte.
„To je fakt. Rokovali sme však už s tromi súkromnými spoločnosťami, ktoré majú záujem podielať sa na výstavbe. Projekt spojenia 250-metrového cyklistického oválu s 200-metrovým atletickým sa páči aj Ladislavovi Ásványimu. Šéf hál Elán a Mladosť sa v súvislosti s meniacimi sa vlastníckymi pomermi na Pasienkoch obáva o ich osud.“
Bratislavský primátor Andrej Ďurkovský vám zazlieva, že ste starý štadión neponúkli mestu - preto vám odmietol pomôcť s hľadaním pozemku.
„Usilovali sme sa k nemu dostať, ale dopracovali sme sa len k jeho námestníčke. O záujme mesta o štadión sme sa dozvedeli až potom, keď sme ho predali.“
V cyklistickom hnutí sú takí, ktorí vyslovujú obavy, či zámer dotiahnete do konca. Aj vo výkonnom výbore?
„Mám pocit, že v ňom mám dôveru. Starú dráhu sme mali len v zápožičke, hoci na základe rozhodnutia výkonného výboru SZTK mala byť už pred viac ako desiatimi rokmi za korunu vo zväzovom vlastníctve. Žiaľ, ani jeden z predchádzajúcich predsedov to nevybavil. Teraz mnohí mudrujú.“
Do konca minulého roka ste mali Národný cyklistický štadión na základe zmluvy so Strabagom v bezplatnom prenájme. A teraz? Komu vlastne patrí? Mestu, ktoré so Strabagom vymenilo pozemky?
„Logicky áno. Údajne však ich časť na Machnáči už mestu nepatrila, a tak hľadá iné.“
Čo ak vás dnes-zajtra z dráhy vyženú?
„Cyklisti v zime - tak ako po minulé roky - trénujú buď vo Viedni, alebo v Brne. A pre sekretariát zväzu máme nachystané dve alternatívy náhradných priestorov.“
Kedy sa začne s výstavbou haly v Lamači?
„Najskôr musíme vybaviť kopu formalít. Dúfam, že do zeme prvý raz kopneme na jeseň.“
Lamačskí poslanci schválili zámer spoločnosti WYNN, ktorá chce stavať v športovom areáli Na Barine krytý národný cyklistický štadión. Vyrásť by mal na mieste dnešného škvarového tréningového ihriska a za obeť by mali padnúť aj dva tenisové kurty. „Je to jediná vhodná lokalita,“ hovorí Ľubomír Plai, prednosta miestneho úradu. Investor by mal teraz vypracovať urbanistickú štúdiu oblasti.
Areál Na Barine bol pôvodne aj jednou z alternatív pre výstavbu iného štadióna - zimného. Plai však hovorí, že oba by sa sem nezmestili: „Bolo by to priestorovo náročné. Štadión potrebuje aj plochy na parkovanie.“
O výstavbe a hlavne umiestnení zimného štadióna Lamač stále rokuje s firmou Pro VIP. Spoločnosť mala podľa miestneho úradu záujem stavať na Borinskej ulici, na dvore súkromnej obchodnej akadémie. Tá s tým tiež mala súhlasiť. Výber lokality sa však nepáčil niektorým poslancom mestskej časti.
Cyklistická hala s kapacitou 500 - 800 divákov by mohla dostať povolenia v priebehu prvého polroka, hotová bude koncom roka 2009. Mali by v nej byť podmienky aj pre atlétov, tenistov a všetky loptové hry.
