Havrania, snová zahŕňa výber z predchádzajúcich kníh Anny Ondrejkovej, okrem zbierok Kým trvá pieseň a Snežná nevesta, ako aj texty z posledného obdobia - zbierku Havrania, snová, ktorá vyšla predtým súkromne.
Už v kompozícii zbierky Anny Ondrejkovej Havrania, snová vidno silný autorský prínos a dôraz na výber vydaných básní. Autorka sa s vlastnou perspektívou v čase znovu obzerá k svojim básnickým začiatkom, v snahe objaviť kontinuitu.
Tá sa ukazuje, prepletá pomedzi básne, je spojivom tém, hlasov ozývajúcich sa s vášnivou, dramatickou rezonanciou prostredníctvom úsečných viet. Živly sú nerozlučiteľne späté s autorkinou tvorbou, ale aj s ňou samou. Spája napohľad nespojiteľné do prekvapivo priezračných a ostrých významov.
Prísna zovretosť básní, ich úsečnosť a neuveriteľná hutnosť sa prejavuje aj prostredníctvom inšpirácie starými riekankami, stredovekými legendami a variáciami na ne, ale aj ich úplne novou dimenziou.
Ondrejková vytvára poéziu plnú bolesti a ušľachtilej túžby po nádeji, ustavične sa nachádza „medzi smädom a snom“, kde sen nie je len únik do zabudnutia, ale skôr túžba nepodľahnúť otupeniu a obráteniu sa na kameň.
V Ondrejkovej zbierke Havrania, snová sa strieda ticho, takmer nepočuteľný šepot s hlasným výkrikom, tichá a hlboká mystika, do ktorej je pretransformovaný vzťah muža a ženy. Muž a žena sú tu bytosti determinované vlastným oddelením a hľadaním sa navzájom, nepoznaní.
Hľadanie predurčuje aj krajina, spätá s človekom a navždy odcudzená, návrat je nemožný a každý ďalší krok je krokom k otupeniu. Nastáva nekonečný pohyb v kruhu, krutá hra.
V básňach sa sústreďuje na krátkej ploche veľmi intenzívny dramatický pohyb, predovšetkým tanec, či už prostredníctvom rytmu, alebo priamej inšpirácie tancom, ale predovšetkým akýsi archetyp pohybu, syntéza pohybu a slova, vytvárajúca obraz. V Ondrejkovej poézii jasne vidno využívanie princípov iných umení - predovšetkým sa tu vynára tanec, výtvarné umenie a divadlo.
V celej autorkinej tvorbe sa objavujú opakujúce sa symboly, naberajúce na seba neustále nové a nové významy, opakovaním však vytvárajú stále intenzívnejšiu gradáciu, zrýchľujúcu sa v priestore aj v čase. Týmito symbolmi sú predovšetkým kameň, havran, anjel, krv.
Anna Ondrejková intenzívne reflektuje spomínané plynutie času, obmeny tohto plynutia v rôznych častiach dňa či roka. V textoch sa objavuje násilné zvliekanie sa z kože, z detstva, odmietanie a zároveň uvažovanie o živote bez minulosti.
Autentickosť a silu jej básňam dodáva práve moment naplno prežívaný v prítomnosti, kde jediná možnosť je prijať prítomnosť v tejto chvíli so všetkým, čo obsahuje. To však pritom nevylučuje časovú kontinuitu či prelínanie viacerých časových rovín v jednej chvíli.
Výber z básní Anny Ondrejkovej pod názvom Havrania, snová je kniha oslovujúca predovšetkým svojou priezračnou čírosťou, presnosťou, s akou autorka dokáže uchopiť slová v ich najhlbšej podstate.
Je to sugestívna poézia, tanec na hranici možností, divadlo obsiahnuté v niekoľkých slovách.
Anna Ondrejková: Havrania, snová.
MilaniuM 2007.
Autor: Veronika Dianišková Autorka je publicistka
