Po ťažkom víkende hneď v utorok slalom Európskeho pohára. Nezaslúžila si Veronika oddych?

„Určite áno. Keby sme vedeli, že jej slalom tak perfektne vyjde, do Rakúska by sme nešli. Ale Veronika neprotestovala, má chuť. Je aj prozaický dôvod, ušetrili sme storno poplatky, ktoré by hrozili, keby sme na zahlásené preteky neprišli.“

Sobotňajší obrák Veronike totálne nevyšiel, v prvom kole bola predposledná. Ako ste ju dostalispäť pred nedeľou?

„Bola to asi najťažšia situácia v doterajšej našej kariére. Nepoznám žiadnu psychologickú formulku, ako tréner ani otec. Len sa pozerať priamo do očí.“

Naozaj plakala tak intenzívne, že pri vyjazdení nevidela cez slzy na svah?

„Nevyhľadávam silné prirovnania, ale sĺz boli potoky.“

Čo sa vlastne stalo. Nespomínali ste žiadnu vážnu chybu, neboli v poriadku lyže?

„V lyžiach to nebolo, v osobe Vlada Kovára máme najlepšieho servismana na svete. Na to dám krk. V športe niekedy platí iracionálne: keď nejde, tak nejde. V sobotu sa to stalo nadoraz.“

Veronika zaostala na víťaznou Rakúšankou Marlies Schildovou iba tri desatiny. Evidentne sa na slalomársku suverénku doťahuje. Môže ju dostať pod seba už koncom týždňa v Maribore?

„Zajtra bude všetko iné. Trať, sneh, momentálna forma. Ani v lyžovaní sa nedá plánovať geometrickým radom.“

Za druhé miesto si Veronika vyjazdila vyše deväťtisíc eur. Stále platí, že si prize money odkladá na vlastnú budúcnosť po lyžovaní?

„V zásade áno, i keď v minulosti sa stalo, že sme ich museli použiť na krytie tréningu.“

V minulosti ste si ostrými vyhláseniami získali povesť rebela odsudzujúceho nefungujúci systém vrcholového športu. Kam ste sa posunuli?

„Do defenzívy. Už nie som rebel. Hlavou proti múru sa nedá. Systém vrcholového športu u nás stále nefunguje. Ale na lyžiarskom zväze sme získali konečne konkrétnu podporu vedúceho úseku zjazdových disciplín Richarda Magdolena, ktorý nám pomáha organizačne zabezpečovať základné podmienky. Pred rokmi sme sa mohli spoľahnúť len a len na seba.“

Boli časy, keď ste nevylučovali možnosť, že vaša dcéra by mohla reprezentovať Rakúsko alebo inú krajinu. Prešlo vás to?

„Vlastne som to smrteľne vážne nemyslel nikdy. Išlo len o bezvýchodiskové stavy. Kam by sme išli? Sme Slováci, domov máme tu. Keby každý šikovnejší odišiel za hranice, ostane tu ešte horšie.“

Veronika v tejto sezóne ešte nevypadla. Dá sa to chápať ako zúročenie letnej prípravy v Argentíne?

„Nepochybne. Jazdí istejšie, dôležitá je psychická vyrovnanosť. Veronika už má 23 rokov, uvedomuje si, že je profesionálka existenčne závislá od výsledkov. Z tohto pohľadu je pod väčším tlakom, ako keď mala sedemnásť a ako bezstarostné dievčatko vyhrala juniorské MS.“

Čo vylieči chorý systém nášho športu?

„Iba výsledky. Tie však neprídu bez vytvorenia podmienok, takže je to trochu na zbláznenie.“

Alebo o obetiach podob­­ných vám, keď ste pred pätnástimi rokmi vozili dcéru z Bratislavy do rakúskeho Semmeringu a noci občas trávili v stopäťke škodovke?

„Tieto spomienky nám slúžia na pobavenie. I keď určite u oboch tie vypestovali odolnosť.“

Čo ste venovaliVeronike pod stromček?

„Encyklopédiu života. Baví ju aj psychológia, veľa o nej číta.“

Aký je typ v psychologickej škále?

„Stred uprostred stredu. Bezpečne ďaleko od cholerika či flegmatika. Vhodný typ na lyžovanie na hranách.“

Študuje diaľkovo v prvom ročníku Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka. Na pobočke v Novej Bani, vašom rodnom meste. Jej odborom je verejná správa. Môže z nej byť politička?

„Dúfam, že nie. Určite nie. Na to je príliš dobrá a slušná.“