rá zatiaľ vo verejnosti prekvapujúco chýba – akým kurzom by sa mali prerátať ceny a hodnota majetku v SR na eurá. Zatiaľ jediný prieskum domácej odbornej verejnosti na túto tému dáva odhad konverzného kurzu 31,5 – 33,15.
Doterajšie konzervatívne pohľady na udržateľné posilňovanie mien v rozmedzí 1 - 3 percentá ročne sú neopodstatnené. Vývoj v zdravých ekonomikách, ako sú Slovensko, Česko a v Poľsku naznačuje, že napriek násobne vyššiemu zhodnoteniu krajiny nevykazujú problém straty konkurencieschopnosti so silnejším kurzom ako napríklad pokles trhových podielov v krajinách, kde sa vyváža.
Ekonómovia sa to pokúšajú vysvetliť tým, že zvyšujeme kvalitu toho, čo vyrábame. Problémom je, že nárast kvality je ťažšie merateľný priamo a skúsenosť podobná tej, ktorú stredná Európa zažíva, nie je.
Pravda je, že to presne nevieme a ostáva len improvizovať. Štandardné modely sú založené na rozdieloch v produktivite práce. Sústrediť sa však na produktivitu len v priemysle alebo v celkovej ekonomike? Tá prvá by totiž hovorila o rovnovážnom kurzom silnejšom ako 30 korún za jedno euro, tá druhá by naznačovala úroveň okolo 32. Bohužiaľ, existujú argumenty za obe krajné polohy.
Ďalšou dilemou je, k akému času by sme mali tento kurz vypočítať. Keďže ide o kurz natrvalo platný, je otázne, či brať vývoj makroveličín len do januára 2009, alebo aj neskôr. Neskorší dátum kurz značne posilňuje.
Keďže kurz bude zrejme blízko trhovej hodnote, kľúčové je, kedy presne bude zafixovaný. Pre vonkajšie vplyvy najmä v USA, ako aj pre vplyv doznievajúcich intervencií proti korune sa však javí, že zatiaľ skôr hrozí scenár slabšieho ako rovnovážneho kurzu.
Autor: Ján Tóth, predseda Klubu ekonomických analytikov
