Najznámejšie fotografie hokejistu Jozefa Golonku z jeho kariéry pochádzajú zo zimnej olympiády 1968 v Grenobli. Útočník československej hokejovej reprezentácie dal v zápase so Sovietskym zväzom dva góly, na ďalšie dva prihral. Šťastná tvár kapitána čs. mužstva a jeho spoluhráčov obletela celý svet. Golonkov tím zdolal favorita 5:4 a siahal na zlaté medaily. Nakoniec však po remíze so Švédskom 2:2 zostalo preň opäť „len“ striebro.
Na tie snímky sa dobre pozerá aj teraz takmer po štyridsiatich rokoch. Jozef Golonka oslávil včera 70. narodeniny.
Tri momenty z hráčskej kariéry
Olympiádu z Grenoblu zaradil medzi tri najpamätnejšie momenty svojej vyše 20ročnej kariéry.
„Proti sovietskemu mužstvu sme hrali na 150 percent, tak veľmi sme chceli nad rivalmi vyhrať. Robiť kapitána v tom tíme mi prinášalo veľkú radosť,“ spomínal jubilant a pridal aj historku s trénerom Anatolijom Tarasovom. „Keď som dal jeden z gólov, kričal na mňa z lavičky: Ty fašíst, ty fašíst! To ma urazilo. Tak som im pri mantineli urobil krasokorčuliarsku lastovičku, zahral som aj na husličky a pri striedačke súpera som šťavnato zanadával. Hralo sa na ostrie noža a hneď po zápase museli konflikt riešiť diplomati. Tarasov bol veľký tréner, no keď prehrával, nevedel sa kontrolovať. Nakoniec musel prísť do kabíny a ospravedlnil sa mi. A príhodu mi potom pripomínal zakaždým, keď sme sa stretli.“
Hokejový búrlivák s deviatkou na drese, center s citlivou prihrávkou i neľútostný strelec do trojice momentov priradil aj vstup do ligového mužstva Slovana v roku 1955, ktorý mu otvoril dvere do reprezentácie. Nezabudol ani na nepríjemnosti: uprostred kariéry ho zápal pohrudnice na tri mesiace zavrel do nemocnice, ďalšie štyri mesiace rehabilitoval. Ale vrátil sa a z olympiády 1964 v Innsbrucku priniesol bronzovú medailu.
Zlato z veľkých podujatí však zostalo pre hráča prezývaného Žiletka zakliate. V ankete SZĽH z roku 2000 sa s Vladimírom Dzurillom a Petrom Šťastným dostal medzi trojicu najlepších slovenských hokejistov 20. storočia.
Po trénerskej skúsenosti mu hokej zhorkol
Meno Golonka rezonuje aj v zahraničí, okrem Siene slávy slovenského hokeja, Medzinárodnej federácie hokeja IIHF je aj v Hall of Fame v Nemecku. Ako tréner priviedol k ligovému titulu Riessersee aj Köln, tri roky viedol Slovan a v roku 1996 dostal dvojročnú zmluvu pri reprezentácii Slovenska.
„S odstupom času viem, bolo to najnešťastnejšie rozhodnutie v mojom trénerskom pôsobení. V Nemecku som mal v klubovom tíme hráčov šiestich národností a vždy sme sa vedeli dohodnúť. Na Slovensku som zažil samé intrigy,“ vravel znechutene. Po 9. mieste národného mužstva na majstrovstvách sveta vo Fínsku 1997 Golonku odvolali. „Na šampionáte sme skončili lepšie ako rok predtým, hoci sme nemali toľko hráčov z NHL. A predsa som s kolegami Lukáčom a Žiškom nesmel dokončiť prácu. To sa ma dotklo.“
Golonka potom dva roky nechodil na hokej. Dnes ho vidieť na extralige, sleduje NHL. Trénerské ambície však po trpkej skúsenosti nemá. „Dajte mi už pokoj,“ odbíjal záujemcov z ligových klubov.
Teší sa na rolu starého otca
„Vonkoncom sa necítim starý. Stále som plný síl, no keď si začnem robotu, ktorú som hravo zvládol ako päťdesiatnik, už sa ozvú ramená, kolená. Aj tenis mi lekári zakázali hrať,“ povedal víťaz Pardubickej juniorky z roku 1956.
Sedemdesiatku chce Jozef Golonka oslavovať celý mesiac. Nečaká žiadne veľké darčeky.
„Stačí mi aj dobré slovo, uznanie,“ povedal a vyslovil želanie: „Chcem sa ešte dožiť promócie mojej dcéry Zuzky na právnickej fakulte. A verím, že potom prídu vnúčatá. To budem pyšne kráčať s kočíkom po Bratislave.“
 Svieži sedemdesiatnik. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL |
