nebolo vypredané. Zobrala som hneď dve balenia.
Pani Katka pri pokladni zbadala, že, bohužiaľ, už nie je v akcii. Rozdiel v cene bol však zanedbateľný. Štyri koruny na kile. Iba som mávla rukou. Ponáhľala som sa. Za celý nákup som platila 407 korún. Päťstovka a desaťkorunáčka putovali predavačke, mne sa vrátili tri koruny a dvesto korún. Jedno mrknutie a dva úsmevy uviedli vec na správnu mieru. Dvestokorunáčka sa vrátila do pokladne.
„Čo všetko som mohla s tou stovkou vyriešiť,“ zasmiala som sa nad celou situáciou a ponáhľala sa domov. Šup-šup vyložiť nákup do chladničky a už som trielila ďalej. Tentokrát do kostola. Po ceste naspäť ma zastavila kamarátka: „Zháňala ťa predavačka z Jednoty, bola aj u vás doma,“ zvestovala mi. Premklo mačudné podozrenie. Určite som ju doplietla pri vydávaní peňazí. Ale nie, zavrhla som túto myšlienku, to predsa prebehlo v poriadku. Tak som nechala nejaký tovar pri pokladni, alebo mi niečo zabudla zosnímať. Nič z toho sa mi však nezdalo pravdepodobné. Vošla som do Jednoty. Pri pokladni bol dlhý rad. Už ma čakala.
„Viete čo sa stalo?“ spustila.
„Netuším,“ nedala som najavo zdesenie.
„To lahôdkové karé bolo predsa len v akcii, ja som za kódom zabudla pridať bodku. Prepáčte.“ Slávnostne mi vložila do rúk štyri koruny. Domov som prišla s otvorenými ústami.
hubenakova.blog.sme.sk
Autor: Júlia Hubeňáková
