„Šofér totiž prichádza do styku s našimi zákazníkmi, vedúcimi predajní a reprezentuje firmu,“ hovorí majiteľ veľkoobchodu s potravinami Kon-rad Pavol Konštiak. Vysvetľuje, že kto nechce podliezať ceny, odlíšiť sa môže len kvalitou. A jej súčasťou je aj to, či závozník prináša k svojmu obchodnému partnerovi dobrú náladu, alebo aspoň ho nezahlcuje hundraním o svojich problémoch.
Pavol Konštiak preto do kódexu, ktorý platí aj pre šoférov, priamo napísal, že rozprávať sa o vlastných problémoch so zákazníkmi je zakázané. „Človek, ktorý preberá tovar, má tiež svoje trápenie. Nechcem, aby sme sa všetci usmievali, ale aspoň by sa nemali mračiť,“ vysvetľuje.
Keď Pavol Konštiak svoj biznis zakladal, riešil iné problémy. Cit pre tovar, o ktorom spotrebiteľ najprv sotva vie, no neskôr ho doslova žiada, to potrebuje obchodník vždy. No zatiaľ, čo teraz sa od konkurencie možno odlíšiť detailmi typu vystupovanie závozníka, pred sedemnástimi rokmi bol technický problém ešte aj zaplatiť obyčajnú faktúru do Rakúska.
Prvý obchod
Prvý obchod, ktorý urobil bývalý manažér Zdroja vo vlastnej firme, bol predvianočný nákup džúsov z Rakúska. Investoval doň stotisíc požičaných korún na licenciu pre medzinárodný obchod, dobré nervy pri vybavovaní financovania vo vtedajšej VÚB-ke, znalosť prostredia slovenského maloobchodu pri dohodovaní predbežných objednávok od obchodov.
Spomína, že ako začiatočník sa vtedy asi necítil jediný. Aj ľudia v banke museli priznať, že ešte nevedia, ako sa posielajú peniaze za tovar do Rakúska. Trvalo im deň, kým na to prišli.
Podstatnejšie ako prvý zisk bolo pre Pavla Konštiaka pokračovanie kontraktov s rakúskou firmu Radlberger. V tom čase si od nich sľuboval veľa – rad v názve firmy Kon-rad je odkazom na obchodného partnera. „Veril som, že Radlberger do mojej firmy možno aj vstúpi,“ hovorí dnes o vtedajších predstavách majiteľ jedného zo súčasných najväčších slovenských distribútorov potravín.
Hoci s Radlbergerom už neobchoduje, názov „rad“ v názve firmy ponechal – zvykol si naň.
S odchodmi aj veľkých dodávateľov treba v dlhodobom biznise počítať. Kon-rad doniesol na slovenský trh napríklad aj značku Rauch, ktorá sa ujala tak dobre, že jej majitelia si na Slovensku otvorili dcéru. Rovnaký príbeh zažil s Bonduelle. „Každý vám odstúpenie oznámi relatívne seriózne. Za vybudovanie trhu vám však nič nezaplatia,“ spomína. Zlé slovo na bývalých dodávateľov od neho však nepočuť.
Škodnú nájdu sami
Hoci k povahe biznisu, v ktorom Kon-rad pôsobí, fluktuácia patrí, Konštiak si na ňu nesťažuje. Tvrdí, že pri jeho približne dvesto zamestnancoch je sotva päťpercentná. A vysvetľuje, ako sa niektorí jeho ľudia už zžili s firmou. Keď sa nájde napríklad vypitá fľaštička darčekového alkoholu pod paletou. Zamestnanci sa sami postarajú, aby našli vinníka.
„My tomu hovoríme, že sem-tam príde škodná. Sám kolektív ju nájde a vypudí.“ Ľahko sa dá rozkradnúť firma, ale potom všetci prídu o zamestnanie. „To, že Konštiak skrachuje, ich nezaujíma, ich zaujíma to, že stratia zamestnanie, ktoré pre nich znamená určitú istotu.“
Ako prežil 90. roky – časy nezaplatených faktúr a jednorazových eseročiek? Či aj on ostal niekomu dlžný? Pavol Konštiak odpovedá vysvetlením, že na každej vizitke je jeho mobil. A jeho číslo nemusel nikdy meniť. „Nikdy som sa nepotreboval báť, schovávať alebo meniť svoje číslo Nikomu nič nedlhujem. Kon-rad má čitateľnú minulosť.“
Pavol Konštiak (50)
spolumajiteľ a zakladateľ veľkoobchodu s potravinami Kon–rad,
prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu a člen prezídia Republikovej únie zamestnávateľov,
honorárny konzul Filipín.
Viac na www.leaders.sk
