Teológ a filozof, ktorého komunisti
prinútili venovať sa elektroakustike.
Páter Kumorovitz donedávna pôsobil ako najstarší jezuita na Slovensku. Ľudia mali tohto teológa i vedca zároveň radi aj pre jeho svojský humor. Chcel napríklad umrieť popoludní, pretože sestričky v Senioráte Spoločnosti Ježišovej v Ivanke pri Dunaji, kde prežil posledné chvíle, veľmi dobre varia. A tiež nechcel zomrieť v zime, aby vraj ľudia nemrzli na jeho pohrebe. To mu dopriate nebolo - umrel v skorých ranných hodinách, na Druhý sviatok vianočný.
Kumorovitz vynikal túžbou po vedomostiach. Na prelome tridsiatych a štyidsiatych rokov študoval filozofiu v nemeckom Pullachu a neskôr teológiu v belgickom Louvaine. Po vypuknutí vojny odišiel do Lyonu. Za kňaza ho vysvätili v roku 1940 na pútnickom mieste La Louvesc. V rokoch 1941 - 45 študoval aj na Slovenskej univerzite v Bratislave matematiku a fyziku.
V roku 1948 pôsobil ako asistent na Ústave matematiky Prírodovedeckej fakulty v Bratislave. V noci z 13. na 14. apríla 1950, keď polícia obsadila mužské kláštory v republike, odviezli aj jeho do kláštora v Jasove a neskôr do Podolinca, kde ochorel. Prepustili ho v roku 1952, v pastorácii ani v školstve však zamestnanie nájsť nemohol.
Miesto si našiel v malom bratislavskom podniku Tesla. Pracoval ako špecialista na priestorovú akustiku a na ozvučovaní divadiel, tried pre hluchonemých či štadiónov. Je autorom mnohých vedeckých štúdií a o elektroakustike. Až v roku 1980 dostal povolenie slúžiť omšu u Školských sestier Notre Dame v Ústave pre telesne postihnutých.
(lum)
