Chodníky a odpočívadlá sú neodmysliteľnou súčasťou každej záhradky. Umožňujú prístup k záhonom, hriadkam, ovocným a okrasným kríkom i stromom. Na naše podmienky sú nevhodné vyvýšené záhony a hriadky ohradené kladami, doskami alebo múrikmi, ktoré občas vídavame v zahraničných časopisoch. Vyvýšené sú pol až jeden meter nad úroveň chodníkov.
Aj keď umožňujú ľahký prístup k pestovaným rastlinám, neúmerne zvyšujú spotrebu vody na zavlažovanie rastlín.
Pri budovaní chodníkov a odpočívadiel volíme stabilné spevnené alebo dočasné nespevnené plochy. Pri spevnených plochách nezabúdame na dobre drénované základy z dostatočne hrubých vrstiev štrkopiesku. Inak betónové plochy často praskajú a lámu sa, zatiaľ čo dlaždice a ploché kamene sa prepadávajú a uvoľňujú. Pri nespevnených plochách často používame štrk a drobné kamene na ochranu pred blatom a zarastaním burinami. Klasické rovné chodníky sú čoraz viac nahrádzané prirodzenejšími kľukatými cestičkami a chodníkmi.
Údržba nespevnených chodníkov a odpočívadiel spočíva v odstraňovaní burín vo vegetačnom období. Spevnené plochy častejšie len zametáme a umývame vodou. V zimnom období musíme z chodníkov a odpočívadiel odstraňovať sneh a ľad. V záhradkách sa neodporúča používať posyp priemyselnej soli, ktorý má zmierniť zamŕzanie vody na spevnených alebo aj nespevnených plochách chodníkov a odpočívadiel. Soľ sa totiž hromadí na ich okrajoch a býva príčinou lokálneho zasolenia pôdy.
Na takejto pôde nielenže nerastie tráva ani okrasné rastliny, ale hynú aj vzrastné stromy a kríky. Vhodnejšie je používať ekologický posyp alebo karbonátový štrkopiesok. Tento sa odporúča najmä do záhrad s kyslou pôdou, kde súčasne neutralizuje pôdnu kyslosť.
V menšej miere môžeme používať na údržbu chodníkov aj popol z dreva. Jeho tmavá farba urýchľuje rozpúšťanie ľadu a snehu. V porovnaní so štrkom je však popol menej praktický, lebo špiní obuv.
Aj drevené piliny môžu byť vhodné na posyp. Na jar ich však nezabudnime zhrnúť a použiť ako nástielku pôdy pod ihličnany alebo na kúrenie.
Zoltán Bedrna
