Úspech ozimného pestovania závisí od výberu odrody, ktorá je schopná bez väčšej ujmy prežiť zimu na poli či v záhrade. Vhodné sú skoré odrody s krátkym termínom vegetácie. Odrody mrkvy sú napríklad: Primo F1, Espredo F1, Calibra F1, Chambor F1, Nektarina, Nanda F1, Damco F1, Tempo F1.

Výber vhodných odrôd petržlenu a paštrnáku je menší. Najvhodnejšie sú odrody petržlenu Vistula, Brandenburský, Cukrový a paštrnáku Bielas a Improved Marrow. (Na Listine registrovaných odrôd sa nachádzajú len odrody mrkvy Espredo a Nanda.)

Výber miesta

Miesto, na ktorom hodláme pestovať zeleninu zo zimného výsevu, má byť slnečné a chránené pred silnými a studenými vetrami. Najlepšie je, ak je to piesčito-hlinitá pôda s priepustným podložím, dostatočne vlhká, na jar sa rýchlo ohrievajúca, bohatá na organické látky a s pH 6,5 až 7,5. Zeleninu týmto spôsobom nepestujeme na pôdach podmočených, ťažkých, nepriepustných alebo na pôdach, na ktorých sa tvorí pôdny prísušok. Na týchto pôdach semená ťažko klíčia a korene sa deformujú.

Koreňovú zeleninu pestujeme v druhom, na veľmi dobrých pôdach v treťom roku po organickom hnojení. Tieto druhy zeleniny majú veľké nároky na obsah organickej zložky v pôde, ale neznášajú priame hnojenie maštaľným hnojom.

Vtedy sa zvyšuje počet deformovaných koreňov, ako aj možnosť napadnutia vrtivkou mrkvovou. Najlepšou predplodinou sú pre ne rastliny, po ktorých v pôde nezostávajú buriny, ako napríklad cibuľovité alebo kapustovité druhy zeleniny alebo obilniny.

Hnojenie

Vzhľadom na tendencie týchto druhov k hromadeniu dusičnanov a ťažkých kovov hnojenie zohráva dôležitú rolu a treba ho prispôsobiť obsahu živín v pôde, ktorý určí chemická analýza. Ak hnojíme len orientačne, bez chemickej analýzy, na hektár treba 60 až 80 kilogramov dusíka (N), 60 až 80 kilogramov oxidu fosforečného (P2O5) a 150 až 200 kilogramov oxidu draselného (K2O).

Fosforovo-draslíkové hnojenie treba uskutočniť dva až tri týždne pred výsevom semien v čase prípravy pôdy. Dusičnanmi hnojíme najmä na jar po vzídení rastlín.

Z priameho výsevu

Tieto druhy zeleniny pestujeme z priameho výsevu. Semená treba vysiať v novembri až začiatkom decembra, ale ešte pred príchodom mrazov, tak, aby nestihli pred zimou vyklíčiť. Klíčiť majú až po prezimovaní. Na zimné výsevy treba používať semená s vysokou klíčivou schopnosťou a siať hustejšie ako na jar, pretože časť semien môže predsa len vymrznúť. Sejeme do radov vzdialených od seba asi 30 centimetrov, do hĺbky 2 až 3 centimetre.

Dá sa použiť aj pásový systém pestovania a vysievať do sérií radov po štyri vzdialených od seba 20 až 30 centimetrov, medzi jednotlivými sériami radov necháme širšie medziradie, aby tadiaľ mohla prejsť technika. Na malých výmerách môžeme zeleninu pestovať v záhonoch, vysievame do radov vzdialených od seba 30 centimetrov.

Po prvých prízemných mrazoch môžeme pôdu prikryť pilinami alebo kôrou, aby sme zabránili prílišnému ohrievaniu pôdy počas odmäku a predčasnému vyklíčeniu rastliniek.

V jarnom období

Na jar, keď pôda preschne, je potrebné ju prekypriť pomocou ľahkého bránenia naprieč radmi. Takto zlikvidujeme nielen stvrdnutú hornú vrstvu pôdy, ale aj klíčiacu burinu. Ak rastlinky vzišli príliš nahusto, urobíme pretrhávku a medzi jednotlivými rastlinkami necháme asi 1,5 až 2,5 centimetra.

V prípade sucha v čase intenzívneho rastu rastliny dobre reagujú na zavlažovanie.

Na urýchlenie zberu zeleniny ich možno prikryť perforovanou fóliou alebo netkanou textíliou.

Koreňovú zeleninu zo zimného výsevu môžeme zberať už koncom mája, keď má koreň priemer asi 1,5 centimetra.

Edyta Kosternova