jú z oblasti medzi Sýriou a Palestínou, iný zdroj vraví , že sú z Kréty. Karbónová skúška kôstok olív nájdených vo vykopávkach ukázala vek 8-tisíc rokov. To znamená, že olivový strom bol kultivovaný ešte predtým, než bolo vynájdené písmo. Feničania postupne rozšírili olivy z Blízkeho východu do celého Grécka a Ríma, neskôr aj na sever Afriky a do Španielska. Do Ameriky ich doviezli Portugalci a Španieli v 15. storočí, no známe kalifornské olivy boli dovezené až v 18. storočí. Pred 1400 rokmi prorok Mohamed radil svojim nasledovníkom, aby používali olivový olej na potieranie svojho tela a hlavy. Pri obrade krstu po ňom siahajú aj katolíci. V mnohých kultúrach sa využíva aj na potieranie mŕtvych. V Grécku ním natierali atlétov a z vetvičiek olivovníka sa robili vence pre víťazov. Biblia vraví pri ukončení potopy sveta o holubici, ktorá pristála na Noemovej arche s vetvičkou olivovej ratolesti.

Použitie

V kuchyni nájdu olivy široké využitie. Práve pozbierané olivy sa jesť nedajú, treba ich spracovať. Jedia sa surové, nakladané, po odstránení kôstky aj plnené. Pripravujú sa z nich pasty a dipy k mäsám alebo ich poznáme ako tapas - občerstvenie na opečený chlieb. Zapekajú sa aj do chleba "focaccia", na pekáč sa dávajú spolu s jahňacím alebo s rybou. Vyrába sa z nich zdravý olej, vhodný na šaláty i na varenie.

Výživné látky

Olivy sú zdrojom mononenasýtených kyselín a vitamínu E. Podieľajú sa na ochrane buniek pred ich poškodením a rýchlym zánikom. Tiež pomáhajú znižovať cholesterol, a tým znižujú riziko srdcovo-cievnych príhod. Ich konzumácia pomáha proti vzniku rakoviny hrubého čreva.

Výroba olív

Olivy poznáme zelené a čierne. Nejde však o iné druhy, rolu tu hrá čas zberu. Chrumkavé zelené olivy sa zbierajú v októbri a novembri, čierne, keď sú dozreté - až v decembri. Zo všetkých pozbieraných olív sa len osem až desať percent konzumuje, zvyšok sa pestuje na olej. Olivy na jedenie sú po zbere horké, preto sa musia nechať odstáť v roztoku hydroxidu sodného. Ten odstráni vo väčšej miere horkosť. Potom sa musia vymyť a nakoniec sa nechávajú skvasiť šesť až dvanásť mesiacov, podľa toho, akú chuť chceme dosiahnuť. Ak sa pýtate, prečo sa pri príprave používa chemikália, je to preto, lebo ide o lacnejšiu a rýchlejšiu metódu, ako prastará metóda, podľa ktorej sa majú nechať olivy odstáť desať dní v slanej morskej vode. Vtedy sa však na olive musí porušiť jej šupa, aby sa soľ dostala do dužiny.

Všetky olivy určené na konzumáciu sa zbierajú ručne, aby sa nepoudierali. Do olivy sa namiesto kôstky dáva niekedy chutná náplň ako mandľa, ančovička, losos, citrón alebo čili paprička.

Krátky prehľad

kultivarov

Olivy sa sú pomenované podľa odrôd, podľa toho, odkiaľ pochádzajú alebo podľa oblasti zberu.

n Manzanillo

Veľké olivy guľatého tvaru. Šupa krásne purpurová až tmavomodrá. Odolná proti otlačeniu. Skvelá na výrobu oleja na nakladanie nakyslo. Pestujú sa v Kalifornii v USA a v Španielsku.

n Kalamata

Mandľovitý tvar, pôvodne z Grécka. Sú to sýtochutnajúce, šťavnaté olivy, výborné na nakladanie, najlepšie s olejom a vínnym octom. Jednoznačne, len tieto patria do gréckeho šalátu.

n Nicosie

Pochádzajú z Francúzska, z oblasti Provence. Sú drobnejšie a majú orieškovo horkastú chuť. Skvele chutia naložené v oleji s bylinkami.

n Marocké sušené olivy

Silná chuť, zvráskavená šupka. Podávajú sa k tradičným jedlám zo severu Afriky a Blízkeho východu ako Baba Ganouch alebo hummus.

n Gaeta

Sušené olivy z Talianska s mäkkou dužinou a jemnou chuťou. Výborne chutia ako tapas - rozmixované s olejom, cesnakom, sušenou paradajkou a rascou, to všetko na hrianke.