ačnem od konca. Predstavte si telocvičňu plnú šialencov. Pred chvíľou to boli normálni kultivovaní ľudia. Majster chodí so záhadným úsmevom od jedného k druhému a prudká zmena nastáva rýchlo. Zrelá žena sa mení na bláznivé decko, metá kotúle a smeje sa na celé kolo. Mladý muž sa zvíja akoby v epileptických záchvatoch, vysoký chlapík poskakuje ako gorila a vydáva hrdelné zvuky. Sympatická dáma v stredných rokoch pláva v priestore ako vo sne s úsmevom na perách. Tridsiatnik dupoce nohami v tempe, aké by vedome nedokázal zvládnuť, je jasné, že pohyby robí samovoľne jeho telo.

Tí ľudia nie sú psychopati. "Pozrite sa na tamtoho muža," hovorí majster a ukazuje na "gorilieho" pána. "Je to prokurátor. Na súde dostane do seba veľa zlej energie od odsúdených a takto sa jej zbavuje. "Epileptický" chalan by zasa vraj mal menej fajčiť marihuanu. Aj keď to vyzerá hrozivo, ako čisté šialenstvo, telo sa takýmito procesmi vraj očisťuje. Ide o vysoký stupeň manipulácie, videl som na vlastné oči, ako majster dokáže ľudí len pohybmi rúk riadiť, akoby boli hračkami na diaľkový ovládač. Preto musí byť osoba, ktorá to robí, skúsená. "Hlavne, keď je niekto duševne chorý, napríklad schizofrenik, môže zareagovať nečakane búrlivo," hovorí majster. "Preto musí byť cvičiteľ veľmi skúsený. V zásade sa dá podľa reakcií vyčítať o človeku veľmi veľa, dokonca je niekoľko typizovaných modelov reakcií, ktoré majú aj svoje mená."

Tak to teda chcem vyskúšať aj ja, hovorím majstrovi a on kráča ku mne. Teraz sa ukáž, hovorím si v duchu. Na to tvoje placebo ti nenaletím. Majster ma začal pomaly vodiť po telocvični.

Vedecká mágia

Poďme však po poriadku. Orientálci vyzerajú vo všeobecnosti mladistvo. Shifu Shi DeLon (Shifu nie je krstné meno, ale "majster") pôsobí ako tridsiatnik, v skutočnosti má päťdesiatpäť. Vraj ho omladzuje cvičenie. Do cvičenia nezanáša duchovné dusno, pohybuje sa na exaktnej úrovni, napokon, je doktorandom na čínskom Inštitúte náboženstva, vedy a sociálnych štúdií v Shandongu, kde sa snaží vedecky "podchytiť" čchi-kung. "Som veriaci, ale vieru do cvičení nepremietam, to je privátna vec," hovorí a radšej používa výrazy z lekárskej praxe, napokon, spolupracuje aj s "naozajstnými" lekármi, na cvičeniach ich bolo už niekoľko. A, pochopiteľne, slovo energia tu skloňujú vo všetkých pádoch. "Dokonca rakúski psychiatri mi posielajú svojich pacientov," hovorí. Cvičenia sú vraj vynikajúce na všetky možné diagnózy, od problémov s trávením, chrbticou až po závislosť od alkoholu a drog.

Dračie srdce

Shi DeLon pochádza z Hongkongu, takmer celý život pôsobí v Londýne, ale dvadsaťsedem rokov chodí do legendárneho šaolinského kláštora, kde je slávna škola bojových umení. Okrem toho, že je odborníkom na bojové umenia, je aj vyhľadávaným liečiteľom. "Šaolinský kláštor je, žiaľ, dnes už komercia a biznis," hovorí. Aktéri veľkých šou bojových umení, čo chodia po svete, vôbec nie sú šaolinskí mnísi, ale absolventi kurzov. Druhá vec sú vnútorné štruktúry kláštora. Ak sa človek dostane do nich, získa naozajstné poznanie." Dostať sa k týmto učiteľom nie je ľahké. Na Slovensko DeLona, ako sám hovorí, zavial osud. Keď sa tu nakrúcal film Dračie srdce 2, režisér si ako odborníka na bojové scény vybral jeho žiaka, ten však skromne posunul to miesto svojmu majstrovi. Ten robil nielen choreografiu, ale aj dabléra. Na Slovensku sa mu zapáčilo a dnes tu má žiakov, ktorí vedú semináre tchai-ťi (tai-či) a čchi-kung. Spontánny čchi-kung - tak sa volá to šialenstvo na konci - však môžu robiť iba skutoční majstri, toto je totiž oheň, s ktorým sa trochu menej skúsený človek nesmie zahrávať.

Idem do toho

Všetko je o energiách a vylučovaní endorfínu, teda hormónu šťastia. Zostava sa začína v podstate konvenčne ako systém dýchacích cvikov a strečingu. Využívajú sa tri techniky: hlboký nádych a výdych, mentálne odbúravanie stresu, teda vypnutie vonkajších myšlienkových vplyvov, fyzicky sa stres odbúra pomocou harmonických pohybov tela. V Číne mali päťtisíc rokov na to, aby zistili, čo je pre telo dobré, a využili to. "Verili by ste, že som mala obrovské problémy s chrbticou?" hovorí pani, ktorá metala kotrmelce po tom, čo trochu zrelaxovala po svojich bláznivých výčinoch. "Ja som sa nevedela ani poriadne otočiť, nieto robiť kotúle."

Stále mám problém uveriť, ľudia sa predsa dajú sfanatizovať, keď sa sfanatizovať chcú dať. Ja sa nechcem. S týmto presvedčením som oslovil majstra, že chcem vyskúšať spontánny čchi-kung.

Mal so mnou dosť roboty a určite sa mi neprihodilo nič, čo sa podobá na záchvat. Ale - cítil som "niečo". Akoby mnou prešla vlna upokojujúceho tepla, telo samo urobilo pár krokov dozadu, hlava sa sama dala nabok. Nestratil som kontakt s realitou, ale akoby mi niekto umyl riad v hlave. "Ja tomu hovorím, že si tu prečistím dýzy," hovorí jeden z cvičiacich. "Čo stvárame, vyzerá hrozivo, ale nie je to nepríjemné a ubezpečujem vás, že po pár cvičeniach by ste to aj vy prežívali silnejšie." Ďalšia cvičiaca mi hovorí, že tiež spočiatku nič necítila, lebo je mimoriadne racionálne založená a sebakontrolu má stále zapnutú naplno, ale už sa chytá oveľa viac (to je tá, čo sa vznášala s úsmevom ako víla).

n

Neviem. Nakoniec som tento text napísal. Nehovorím - bežte tam, ľudia, tu vás čaká večné šťastie a zbavíte sa všetkých problémov. Opäť mi to však pripomenulo, že náš racionálno-mechanický pohľad na svet založený na Newtonových jablkách, nemusí byť jediný. Jablká nemusia len padať, v našich hlavách sa môžu aj vznášať. A len na nás záleží, kde nájdeme svoje plody poznania, ak ich vôbec hľadať chceme.