BRATISLAVA. Katastrofické scenáre o tom, že Ficova vláda bude bezbreho rozdávať verejné peniaze a neúmerne zadlžovať budúce generácie, sa zatiaľ nenapĺňajú. Vlaňajší rozpočet skončil podľa predbežných údajov ministerstva financií s deficitom 23,5 miliardy korún, čo je výrazne menej ako plánovaných 38 miliárd. Je to najnižší deficit od roku 1999. Po zohľadnení rastu cien je minuloročný deficit zároveň druhý najnižší v histórii samostatného Slovenska. Lepší výsledok dosiahla vláda len v roku 1995. Vtedy bol schodok vyše osem miliárd korún, v prepočte na dnešné ceny to je asi 21 miliárd.
Katastrofa neprišla, šetriť sa však dalo viac
„Nenaplnili sa žiadne negatívne scenáre a je to jasný dôkaz, že ekonomika funguje a dôverujú jej investori aj spotrebitelia,“ hodnotí predbežné výsledky rozpočtu hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál. Analytici oceňujú, že vláda zbytočne nemrhá peniazmi. Zároveň však poukazujú aj na to, že v čase rekordných rastov ekonomiky by sa dalo šetriť aj viac.
„V porovnaní s predpokladmi z leta 2006 sa dá povedať, že vláda nie je taká rozhadzovačná, ako sme čakali,“ povedal hlavný analytik UniCredit Bank Viliam Pätoprstý. Podľa jeho predbežných prepočtov bol vlaňajší rozpočet dokonca protiinflačný, čo znamená, že spomaľoval rast cien.
„V kontexte okolitých krajín je hospodárenie vlády umiernené,“ povedal hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Barta. Rast ekonomiky však vytvára podľa ekonómov priestor, aby deficit klesal ešte rýchlejšie. „Pri súčasnom ekonomickom raste Slovenska možno diskutovať o tom, či sa nedalo nastaviť hospodárenie štátu predsa len o niečo efektívnejšie,“ povedala analytička Poštovej banky Eva Sárázová.
Nízky rozpočtový schodok z minulého roku by mal zabezpečiť, že Slovensko s istotou splní aj posledné kritérium na zavedenie eura. To hovorí, že deficit verejných financií nesmie prekročiť tri percentá hrubého domáceho produktu.
Do verejných financií popri štátnom rozpočte patria napríklad samosprávy, Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne. Vláda verejný deficit naplánovala vlani na 2,9 percenta. „Plánovaný deficit splníme aj s bezpečnou rezervou pre prípad, že by sme museli do deficitu započítavať aj Národnú diaľničnú spoločnosť. Toto nie je otázka, ktorá by nás znervózňovala,“ povedal pre SITA štátny tajomník ministerstva financií František Palko.
Z daní prišlo viac
Za dobrým výsledkom rozpočtu je najmä silný rast ekonomiky. Ten spôsobil, že z daní sa vybralo asi o desať miliárd viac, ako sa plánovalo. Nad očakávanie sa darilo najmä spotrebným daniam. Z nich sa za celý minulý rok vybralo skoro o päť miliárd viac, ako pôvodne ministerstvo plánovalo.
„Rýchlo rastúca ekonomika spôsobuje, že príjmy v rozpočte rastú rýchlejšie, ako sa predpokladalo. Viem si predstaviť, že šetriť sa mohlo viac,“ povedal Barta.