Zelenú dostali nové olympijské hry: mládeže.
Za doping už možno napariť aj štvorročný dištanc.
Premiéri európskych krajín v Lisabonskej zmluve uznali „špecifickosť športu“.
Zrodila sa prvá Biela kniha o športe.
Po dopingu šport vyhlásil vojnu aj hazardu a stávkovým podvodom.
Nebol to zasa až taký márny rok, ako by sa mohlo zdať z toho, že nebol rokom olympijským ani mundialovým. Diali sa v ňom veci donedávna nepredstaviteľné. Padol múr mlčania. Predpokladali by ste kajúcne „ľutujem“ atlétky Jonesovej či sériu priznaní k dopingu v radoch cyklistov? Tresty tenistom za zakázané tipovanie? Usvedčenie renomovaného rozhodcu NBA z poskytovania tipov stávkarom? Stomiliónovú pokutu za priemyselnú špionáž v ef jednotke? Obvinenie ruského atletického šéftrénera z predaja dopingových látok svetovej rekordérke? Odhalenie amerického senátora o masovom dopovaní v bejzbale, v ktorom je sám zainteresovaný?
Antidopingový šéf sa naladil na jednu strunu s cyklistickým a na svete je nový terminus technicus: biologické pasy. Možno raz príde aj na švédskou sedembojárkou Klüftovou navrhované čipy, ktoré by dopingovým komisárom uľahčili lokalizáciu športovcov, ktorí sa vyhýbajú kontrolám.
V športovom zákulisí nastal prievan. Olympijský šéf Jacques Rogge vyhlásil nulovú toleranciu. Rok nula siedmy bol nultým rokom pokusu o návrat k hodnotám športu. Pánbohzaplať.
