BAGDAD, TEL AVIV. Oddaní Saddámovi priaznivci si prvé výročie jeho popravy pripomenuli podľa moslimského kalendára už 19. decembra, väčšina Iračanov má aj tak iné problémy.
Mieru lojality k diktátorovi azda najlepšie vykresľuje fakt, že čoraz viac sunnitských kmeňových vodcov, ktorí ho kedysi držali pri moci, nabáda svojich ľudí, aby sa pridali k Američanom a bojovali s nimi proti al- Káide. Tak ako za Saddáma, za svoje služby požadujú najrôznejšie výhody.
Spomienka v rodisku
Napriek tomu v Tikríte, kde sa Saddám narodil a kde má aj hrob, na neho spomínali. Na stenách podľa AFP niekto čerstvo pretrel nápisy: Saddám pomstíme ťa, z reproduktorov sa ozývali verše Koránu. Saddámov hrob zasypali kvety.
Bezpečnostné sily, nielen v Tikríte, boli v pohotovosti. Irak sa stále nezbavil teroristov a spomienka na nie príliš vydarenú a pomstou zaváňajúcu popravu bola vďačným motívom pre teroristický útok.
„Veľmi sme si želali, aby sa Saddámova poprava stala súčasťou riešenia. Stala sa však súčasťou problému,“ opísal svoje pocity agentúre AP sunnitský obyvateľ Bagdadu Džamál Salman.
Tento Iračan presne pomenoval to, čo hovoria aj viacerí analytici: Saddámova poprava nepriniesla želanú katarziu, len ďalšie kolo nenávisti medzi sunnitmi a šiitmi.
Saddámovi kati sa pred rokom totiž nesprávali ako nástroje slepej spravodlivosti, ale ako skupina ľudí, čo si vybavuje svoje súkromné účty.
Poprava ako pomsta
To, že rozprávali dialektom charakteristickým pre šiitov, ešte viac v sunnitoch, ku ktorým patril aj Saddám, upevnilo názor, že išlo len o pomstu. Saddám odvisol za masakru šiitov v dedine Dudžail. Ďalšie procesy, ktoré mali dokázať jeho vinu, už „nestihol“.
Spôsob Saddámovej popravy, pri ktorej ho kati ponižovali, spochybnil celý proces aj nasledujúce akty irackej spravodlivosti voči prominentom jeho režimu. Doteraz nie je jasné, ako skončí jeden z najobávanejších Saddámových prisluhovačov – Chemický Ali. Za genocídu voči Kurdom síce dostal trest smrti, ale práve roztržky medzi irackými predstaviteľmi ho zatiaľ držia za mrežami väznice.
Saddámova poprava mala byť novým irackým začiatkom. Namiesto toho sa zvrhla na ďalší zdroj frustrácie. Hoci v posledných mesiacoch sa dá hovoriť o miernom optimizme, tento rok bol pre Iračanov rokom hrôzy.
Zabíjalo sa v nebývalom rozsahu, pokračovalo „čistenie“ irackých miest podľa náboženského a etnického kľúča, čoraz viac sa hovorilo o neschopnosti slabej vlády.
