Napríklad vyhadzovačovi tu hovoria selektor. Selektor robí selekciu - teda nevpúšťa do baru alebo na diskotéku tých, čo by mohli robiť problémy. To je v poriadku, len slovo selekcia mi silne evokuje tretiu ríšu a jej praktiky.
Neviem, ako to pôsobí na iných, ale vždy keď prechádzam cez dvere, kde stojí selektor, mám taký zvláštny pocit. Možno keby tým svalnatým chlapom hovorili inak, nebolo by to tak.
Úlohou izraelských selektorov nie je len vytušiť, kto z návštevníkov by mohol byť zádrapčivý bitkár, nepredvídateľný feťák či malý zlodejíček, ale aj zabrániť tomu, aby sa dovnútra nedostal nejaký nebezpečný terorista.
Nie každý z nich absolvoval špeciálny tréning a tak na identifikáciu „teroristov“ používajú vlastný kľúč. Je jednouchý, ale dosť scestný. Každý muž, čo je tmavší ako izraelský priemér a vyzerá skôr „arabsky“, sa automaticky dostáva do podozrenia.
Väčšine sa z neho podarí vykľučkovať, ale stane sa, že človek sa nedostane do baru,len preto, ako vyzerá.
Márne sa oháňa izraelským „občianskym“, nič nie sú platní ani kamaráti, čo potvrdia, že Sami či Danny je „náš“. Celý tento proces ide občas až do absurdna.
Napríklad minulý týždeň ukazovali v televízii mladého muža, ktorého nevpustili na oslavu vlastných narodenín.
Všetci jeho priatelia prešli cez selektora, len on zostal stáť pred dverami. Keď sa snažil protestovať, vyrútil sa naňho veľký chlap a odporučil mu, aby nerobil problémy.
Narodeninový oslávenec s koreňmi v severnej Afrike to nenechal tak a sťažoval sa majiteľovi. Ten po tom, čo sa problémom zaoberali v médiách, selektora vyhodil.
Keďže v Izraeli už nejaký čas žijem, je mi jasné, že tento príbeh nemá happy end. Som si viac ako istá, že majiteľ baru si najal nového selektora, ktorý sa na ľudí pozerá rovnako ako jeho predchodca.
A väčšina ľudí to berie. Veď sa chcú zabávať bez strachu.
Autor: Jana Shemesh, dopisovateľka SME z Blízkeho východu
