MNÍCHOV. Diskusiu o minimálnej mzde rozbehol v novembri nemecký prezident Horst Köhler. Témy sa vďačne chytili najmä sociálni demokrati, ktorí podľa mnohých nemeckých komentátorov chcú podčiarknuť sociálnosť svojej ekonomickej línie a zabodovať u voličov pred nadchádzajúcimi krajinskými voľbami.
Kresťanskí demokrati všeobecnú minimálnu mzdu principiálne odmietajú. Ich argumentom je, že v Nemecku jestvuje tarifná autonómia, v rámci ktorej rokujú o výške zárobkov odborári so zamestnávateľmi. No tlaku sociálnych demokratov podľahli, keď nedávno súhlasili s tým, že ak odbory a zamestnávatelia požiadajú o zavedenie minimálnej mzdy v tom-ktorom odvetví, vláda a spolkový snem ju určia.
Prvým testom sú poštové služby
V uplynulých dňoch odsúhlasil kabinet a parlament minimálny zárobok v oblasti poštových služieb. V západnej časti Nemecka dosiahne minimálna mzda poštára 9,80 eura na hodinu (329 korún), v bývalej východnej časti (v ktorej je výška priemerného zárobku nižšia) deväť eur (302 korún). Pre pomocné sily v tejto oblasti bola odsúhlasená minimálna mzda vo výške 8,40 (282 korún), respektíve osem eur (269 korún). Negatívom tohto kroku je skutočnosť, že pre konkurentov po dlhé roky monopolnej a štátnej Nemeckej pošty je takáto minimálna mzda ničivá; v jej dôsledku dôjde v malých konkurečných firmách, akou je napríklad novovzniknutá PIN AG, zrejme k prepúšťaniu zamestnancov, v horšom prípade k vyhláseniu konkurzu. Oblasť poštových služieb je po stavebnom odvetví a oblasti čistenia budov treťou branžou s minimálnym zárobkom.
Pre porovnanie na Slovensku je hodinová výška minimálnej mzdy 46,60 koruny, za mesiac je to 8100 korún.
Prezident mníchovského výskumného ústavu ifo-institut profesor Hans-Werner Sinn vyhlásil pre denník Bild-Zeitung, že ak by sa realizovala minimálna mzda pre nemecké hospodárstvo vo výške, v akej sa zaviedla v poštových službách, bolo by ohrozených 1,9 milióna pracovných miest, ktoré by sa stali pre podniky nerentabilnými. Minimálne mzdy označil za „hospodársko-politickú hru s ohňom“.
Minister hospodárstva Michael Glos (CSU) varuje podľa denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung pred všeobecnou minimálnou mzdou. Tá stojí pracovné miesta, predovšetkým nízkokvalifikované pracovné sily vo východnom Nemecku, podporuje ilegálne zamestnanie, oslabuje sektor služieb a vedie k presunu pracovných síl do zahraničia.
Profesorské nezmysly
Tieto varovania neodrádzajú sociálnych demokratov od zámeru zaviesť minimálnu mzdu aj do iných oblastí. Welt am Sonntag citoval ministra práce Olafa Scholza (SPD), podľa ktorého sú úvahy o strate pracovných príležitostí „profesorským nezmyslom“. Taktiež predseda SPD Kurt Beck zdôrazňuje, že jeho strana chce dosiahnuť, aby mal „za rovnakú prácu každý rovnaký zárobok“.
Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý uverejnil týždenník Der Spiegel, sa tri štvrtiny opýtaných Nemcov vyslovili za všeobecnú minimálnu mzdu; aj keď podľa údajov na internetovej stránke ARD Deutschlandtrend 7 z 10 občanov pripisuje vládnym stranám CDU/CSU a SPD volebno-taktické motívy.
Autor: Jana Salgovic
