m.

Chalupári

Hriňovské lazy patria stále k najzachovalejším na Slovensku, ale ani im sa novodobý trend nevyhol. „ U nás to možno nie je také výrazné ako v iných častiach Slovenska, ale skladba obyvateľov na lazoch sa mení aj u nás,“ hovorí primátor Hriňovej Rudolf Gonda. Má to výhody i nevýhody. Chalupári zachránili viacero schátraných domov, no na druhej strane chýba tradičné hospodárenie. Nemá kto kosiť rozsiahle pozemky, chýba dobytok, ktorý by ich spásal. Stálych obyvateľov na mnohých lazoch ubudlo.„Sídlime na rozlohe takmer 13–tisíc hektárov. Nie je ľahké sa o takú plochu starať, ak nemáte na lazoch stálych obyvateľov,“ dodáva primátor.

Mladí ušli do miest

Jozefovi Kamenskému z lazu Pivnička nad Hriňovou ťahá na deväťdesiatku, ale roboty sa nebojí. S manželkou chovajú kravy, koňa, starajú sa o veľký kus poľa a lúk. Ťažké srdce majú na mladých, ktorým sa tento spôsob života znepáčil a ušli do panelákov. „Pribúda tu chalupárov, aj tento domec nad nami už navštevujú iba párkrát v roku. My starí pomrieme a s nami postupne odídu aj lazy,“ ťažká si. Pežil na hriňovských lazoch celý život. Hoci síl postupne ubúda, za život v pohodlí by nemenil. „Človek musí v takom paneláku postupne zhniť. Nemá pohyb, iba sedí a pozerá televíziu. Potom sa sťažujeme, že sme nezdravá generácia,“ dodáva. On sám stále vládze nosiť na pleciach batohy so senom a starať sa o celé hospodárstvo. „Kým robím, dobre je. Ak si niekedy cez sviatky alebo v nedeľu ľahnem, ledva sa dokážem rozhýbať,“ hovorí. Odhaduje, že iba z okolia sa vysťahovala skoro polovica obyvateľov.

Lazy v ohrození

Posledné kompletné sčítanie lazov a ich obyvateľov sa robilo v roku 1961. Koľko ich tam žije dnes, nie je presne známe. Rozptýlené usadlosti sa pri sčítaní obyvateľov nesledujú, keďže to nie sú základné štatistické jednotky. Kopanice pokrývajú približne 10 percent rozlohy Slovenska. K najznámejším lazníckym oblastiam patrí okolie Detvy, Myjavy, oblasti na Kysuciach, Liptove, či v okolí Novej Bane.