Jeho susedia z dedinky Saint-Florent-le-Vieil neďaleko Paríža ho poznali ako Louisa Poiriera, staručkého učiteľa dejepisu a geografie na dôchodku. V 50. rokoch ho však jeho študenti zbožňovali. Učil ich totiž jeden z posledných surrealistov, ktorý sa priatelil s André Bretonom. Julien Gracq zomrel na krvácanie do tráviaceho traktu vo veku 97 rokov v nemocnici mesta Angers.
Na parížskom lýceu Claude Bernarda sa stali jeho lekcie z dejín legendou. Šestnásťroční chlapci, fascinovaní jeho čistým štýlom a precíznym jazykom, ho často špehovali až na námestie Place Bianche, kde sa Gracq stretával s francúzskymi surrealistami. Obdiv mládeže si získal najmä v roku 1951, keď odmietol prevziať prestížnu Goncourtovu cenu za svoj román Brehy Sýrt.
Poirier debutoval v roku 1938 novelou Na argolskom zámku pod pseudonymom, ktorý poskladal zo Stendhalovho Juliena Sorela a Gracchovcov, rímskych hrdinov Tiberia a Caia Sempronia. Do konca života odmietal lukratívne ponuky vydavateľstiev a ostal verný José Cortimu. Nevystupoval v televízii, odmietal dávať rozhovory a neváhal sa ospravedlniť ani u prezidenta Mitteranda, ktorý ho pozval na večeru s britskou kráľovnou Alžbetou II. V literatúre veril viac vo formu ako obsah. Ako príklad používal pranostiky o počasí, kde nikto neskúma, či sú presné. Je to forma, ktorá ich robí autentickými. Veril v poslanie literatúry. "Spisovateľ je ten, ktorý nerozpráva, ale píše, kto radšej číta, akoby sa otŕčal na verejnosti," povedal raz.
Nikdy sa neoženil. Celý život prežil v rodnej dedinke s tiež slobodnou sestrou, ktorú prežil o jedenásť rokov. V knižniciach pod jeho menom ostane viac než dvadsať titulov z jeho poviedok, románov, divadelných hier a esejí. (toh)