Džez má svojich revolucionárov, čarodejníkov, profesorov aj bláznov. Klavirista Oscar Peterson bol celkom určite džentlmen. Obrovitý muž vždy v elegantnom obleku, ktorý svojimi dlhočiznými prstami doloval z klávesnice brilantné kaskády tónov, zomrel v Montreale ako osemdesiatdvaročný v predvečer Štedrého dňa. Ray Brown, Joe Pass, Barney Kessel, Sam Jones... a teraz už aj Oscar Peterson. Tam hore sa chystá pekelne dobrá jam session.
Veľký originál
Oscar Peterson bol možno posledným veľkým originálom - človekom, ktorý bol súčasníkom všetkých džezových revolúcií (aj keď sám revolucionárom nebol), jedným z posledných žijúcich velikánov džezovej histórie. Navždy zostane zapísaný ako jeden zo základných pilierov džezového klavíra a prototyp dokonalého swingovania. Petersonova hra, vychádzajúca zo štýlu iného klavírneho génia - slepého hudobníka Arta Tatuma, ovplyvnila ďalšie generácie džezových klaviristov po celom svete, a to vrátane takých majstrov, akými sú Herbie Hancock, Chick Corea, ale aj napríklad Ray Charles. Aj keď sa džezový klavírny jazyk neskôr vyvíjal rôznymi smermi, niet klaviristu, ktorý by pri cvičení nenarazil na vplyv Oscara Petersona. Peterson bol jednoducho všeobecne platným vzorom, idiómom, ktorý v sebe spájal starú swingovú tradíciu s prvkami bebopu. Možno sa niekomu zdala jeho hra príliš ekvilibristická, či samoľúba (bol brilantný technik a pri hre tónmi nešetril), no v rámci žánru bola jednoducho dokonalá.
Syn nosiča batožiny
Oscar Peterson bol celý život aristokrat, ale narodil sa do skromných pomerov, v roku 1925 ako štvrté z piatich detí jamajského prisťahovalca. Jeho otec sa živil všelijako, bol nosičom batožiny na stanici, sprievodcom v spacích vagónoch, ale predovšetkým amatérskym klaviristom, ktorý vštepil lásku k hudbe aj všetkým svojim potomkom. Oscar hral od šiestich rokov a už ako dvanásťročný zvíťazil v lokálnej súťaži mladých talentov. Smeroval k vážnej hudbe a láskou k džezu ho opäť nainfikoval otec. Okrem Arta Tatuma počúval aj trio Nata Kinga Cola a už na strednej škole hral v školskom big bande Victory Serenaders - spolu s ďalšou kanadskou hviezdou, trubkárom Maynardom Fergusonom.
Zlom
Na skutočne veľkej scéne treba mať vždy okrem talentu a pracovitosti aj šťastie. Dvadsaťdvaročnému Oscarovi Petersonovi priletelo priam z neba v podobe vychýreného producenta Normana Granza. Ten ho náhodou počul hrať z rádia, keď sa viezol v taxíku z montrealského letiska. Išlo o živé vysielanie lokálnej montrealskej stanice a Granz zamieril rovno do štúdia, aby s ním podpísal kontrakt. Ako dvadsaťštyriročný prvýkrát účinkoval v USA a v roku 1950 sa v čitateľskej ankete prestížneho časopisu Down Beat umiestnil ako najlepší klavirista. A začala sa éra neuveriteľne dlhého, 61-ročného účinkovania na scéne. Peterson nahral neuveriteľných dvesto albumov a dostal osem cien Grammy vrátane tej najprestížnejšej za celoživotný prínos - v roku 1997. Len posledný rok života si dožičil oddych, ak nerátame pauzu v roku 1993, vynútenú infarktom a čiastočným ochrnutím ľavej polovice tela. Peterson si nedal pokoj ani v takejto situácii - po roku rekonvalescencie nahral album s husľovým virtuózom Itzhakom Perlmanom - iba pravou rukou.
Hudba
Oscar Peterson nebol osobnosťou, ktorá posúva hranice (ako Charlie Parker, John Coltrane, alebo z klavírnych kolegov Thelonious Monk). Jeho spôsob práce neboli revolučné gestá, ale kultivovaná syntéza, preto sa Peterson stal synonymom džezového stredného prúdu - mainstreamu. Preto mal toľko obdivovateľov, jeho hre rozumeli aj ľudia, pre ktorých by bol avantgardný džez ťažkým orieškom. Peterson však zároveň patril do generácie, pre ktorú bol džez regulárnym umením, teda nebol zabávač typu Louisa Armstronga a nikdy nezabudol na klavírne tradície vážnej hudby.
Do dejín vošiel hlavne účinkovaním s triom, v ktorom mohla naplno vyznieť jeho neskutočná technika, ale bol aj vyhľadávaným sidemanom - nahrával s legendárnou bluesovou speváčkou Billie Holidayovou, swingovým hrdinom, saxofonistom Lesterom Youngom a aj s avantgardistom Charliem Parkerom, s Louisom Armstrongom, či Ellou Fitzgeraldovou.
Účinkovanie s Oscarom Petersonom v jeho vlastných formáciách znamená pre každého hudobníka celosvetovo uznávaný najvyšší "certifikát" kvality, stačí spomenúť mená ako George Mraz (pôvodom český kontrabasista), Niels Pedersen, či gitarista Ulf Wakenius, ktorý hral na posledných "džezákoch". Nezabudnuteľnými sú klavírne duety s ďalším swingovým mohykánom Countom Basiem, či s gitaristom Joe Passom. Vplyv Petersonovej hry možno nájsť aj u slovenských klaviristov - dnes už nežijúci Ernest Olah nahral album Oscar On My Mind, zo súčasnej mladej generácie je Petersonom najviac ovplyvnený Klaudio Kováč.
Autor: Roland Kánik
