Čakanka obyčajná je trváca, 30 až 150 centimetrov vysoká rastlina patriaca do čeľade astrovité. Byľ je tuhá, po odtrhnutí roní mlieko. Kvitne na modro, výnimočne na bielo alebo na ružovo.
S čakankou obyčajnou sa bežne stretávame na suchších stanovištiach, akými sú napríklad medze pozdĺž cesty alebo násypy. Kvitne v júni (júli) až v septembri (októbri). Dáva dobrú nektárovú i peľovú znášku.
Drogou je predovšetkým koreň, zberá sa i vňať, niekedy list, oboje najlepšie pred rozkvetom, alebo kvet, ktorý je najlepší hneď v rozkvete. Koreň sa zberá na jeseň (september až november) alebo na jar.
Čakanka zlepšuje chuť do jedenia a povzbudzuje činnosť tráviacich orgánov tým, že podporuje vylučovanie tráviacich štiav a zlepšuje pohyblivosť hladkého svalstva tráviacej rúry. Má aj mierny žlčopudný účinok.
Pre svoje mierne účinky sa droga indikuje aj pacientom s citlivejším žalúdkom alebo vredovou chorobou žalúdka. Odporúča sa aj pri achlórhydrii a pri chorobách spojených so spomaleným vylučovaním žlče. Mierne zvyšovanie diurézy, spolu s ostatnými vhodnými vlastnosťami drogy, pomáha látkovej premene.
Okrem toho sa užíva aj pri chronických chorobách pečene a žlčníka. Obvykle sa predpisuje v kombinácii s inými potenciujúcimi drogami.
Zvonka sa môže čakanka aplikovať ako obklad na boľavé kĺby, ale aj pri niektorých ekzémoch. Čakanka má i ďalšie účinky, napríklad pri podávaní pred spánkom pôsobí proti častému prebúdzaniu. Čakankový čaj pomáha tiež pri funkčnej zápche, častej pri zmenách pobytu (tzv. cestovná zápcha).
Autor: Anna Pavlišinová
