BRATISLAVA. Ľudí, ktorí hodnotia uplynulý rok ako dobrý, je viac, než ich bolo v roku 2005. Agentúra MVK sa občanov v prieskume pýtala, aký bol uplynulý rok pre nich osobne.
Inštitút pre verejné otázky zase ľuďom kládol otázku, akým smerom sa uberá slovenská spoločnosť. Počet tých, ktorí si myslia, že nesprávnym, je vyšší ako tých, ktorí si myslia, že správnym. Pred rokom bola situácia opačná.
Peniaze chcú menej
Najviac, 45 percent ľudí v prieskume MVK odpovedalo, že rok bol pre nich bežný ako mnohé iné. 37 percent povedalo, že bol dobrý. Pred dvoma rokmi považovalo rok 2005 za dobrý 22 percent opýtaných.
Ľudia tiež výrazne viac ako pred dvoma rokmi očakávajú od budúceho roka radosť, optimizmus, istotu, nádej a menej obavy, strach alebo beznádej.
Znížila sa aj ich túžba po peniazoch, čo podľa sociológa Pavla Haulíka z MVK môže súvisieť s ekonomickým rastom. Viac ako peniaze by si želali zdravie.
Na treťom mieste sú nemateriálne hodnoty, ktoré oproti odpovediam spred dvoch rokov predbehli zamestnanie a kariéru. Lepšie zamestnanie by si však stále želal rovnaký počet, 19 percent opýtaných.
Len 3,6 percenta opýtaných by si od rozprávkovej zlatej rybky želalo zmenu v politickej oblasti, pred dvomi rokmi to bolo 13,1 percenta. Ak si opýtaný vyberie pri otázke na zlatú rybku politiku, musí byť podľa Haulíka veľmi nahnevaný. Takýchto ľudí ubúda.
„Politická scéna bola pokojnejšia. Určite to súvisí aj s ekonomickým rastom,“ povedal Haulík. Krajina je dnes podľa neho už oveľa ďalej.
Môže to byť prvá trhlina
Minulý rok vývoj spoločnosti považovalo za správny 54 percent opýtaných a za nesprávny 36 percent. Tento rok je pomer 44 k 48 percentám.
Sociologička Oľga Gyarfášová hovorí, že medziročne je to zmena, ale „mimoriadny bol skôr záver minulého roka, keď spokojnosť z politickej zmeny po voľbách u časti spoločnosti vrcholila“. Pokles podielu optimistov môže podľa nej súvisieť s obavami z eura, s nezlepšujúcim sa zdravotníctvom, školstvom, klientelistickými škandálmi vládnej koalície, národnostným napätím.
„Ak by sme to chceli vidieť aj psychologickou optikou - v ľudskom vnímaní je niečo také, že keď sa veci nezlepšujú, 'iba' sú stabilne dobré, ľudia môžu mať pocit, že sa zhoršujú,“ hovorí Gyarfášová. Môže to byť podľa nej aj prvý signál, že popularita vlády dostáva prvé „trhlinky“. Z prieskumu IVO tiež vyplynulo, že o niečo klesla dôvera k vláde a parlamentu. Nedávny prieskum Eurobarometer zase ukázal, že prvýkrát od roku 2004 sa znížilo nadšenie z členstva v Európskej únii.
Voliči SDKÚ prekvapili
Voliči HZDS sú jediní koaliční, medzi ktorými neprevažujú optimisti, ale je ich rovnako ako pesimistov.
Za správne označilo smerovanie krajiny aj 40 percent oslovených voličov SDKÚ. Gyarfášová hovorí, že preto, lebo ich očakávania boli možno ešte pesimistickejšie, alebo preto, že „politická reprezentácia dnes už nezohráva pre smerovanie krajiny takú kľúčovú úlohu, ako pred vstupom do EÚ a NATO“.
