Začala písať na blogu, kde ju navštevovalo pár desiatok čitateľov denne, aby nakoniec vydala knihu s jedným z najexpresívnejších nadpisov v slovenskej literatúre. ANNA ADAMOVÁ poskytla serveru knihy.sme.sk rozhovor o svojej knižke Na lásku sa nezomiera. Len to občas bolí. Kurevsky.
Názov je... povedzme zvláštny, niekomu sa môže zdať vulgárny.
Nie je vulgárny. Nechcela som byť neslušná, ani nikoho uraziť. To slovo, na ktoré narážate, znamená stav duše, kedy človek nemôže dýchať, lebo má stiahnuté priedušky, nemôže ísť hore schodmi, lebo sa mu podlamujú kolená a kdesi do svojho vnútra si vytetoval slová: "Už nikdy nechcem milovať." -
Napriek tomu ten názov určite niektorých ľudí pohorší.
Nepopieram. Rovnako sa môže niekto cítiť pohoršený tým, že v zime nenosím čiapku a na Vianoce nejem vyprážaného kapra. Proste s tým nič nenarobím. Ale malá rada: Kniha asi fakt nie je určená pre ľudí, ktorých popudí názov, či obrázok na obálke.
V knihe, ktorá je svojím spôsobom o "normálnom", či "obyčajnom" živote, je akosi veľa smutných momentov, či dokonca tragédií. Nebojíte sa, že tento fakt odradí čitateľov?
Každý z nás prežíva v reálnom živote malé či veľké tragédie, v pravý čas môže byť aj rozbitá fľaša dôvodom k pocitu márnosti života. V knihe som skôr chcela ukázať, čo všetko sa môže skrývať za dverami spální alebo v mysliach ľudí, ktorí pred našimi očami defilujú úplne normálne, a tak nás ani nenapadne upodozrievať ich z temných tajomstiev, pokrivenej morálky, choroby, či prežitej traumy.
Prečo ste sa rozhodli uverejniť knihu na stránkach blogspot.com a nie povedzme na SME alebo iných blogoch?
Poznám spomínane servery, no blogspot.com mi zaručil asi najviac súkromia. Na začiatku som na svoj blog pozvala len najbližších priateľov, neskôr sa informácie o knihe začali lavínovite šíriť. Napriek rastúcej čítanosti mi tento typ blogovania poskytol skutočnú voľnosť.
Menili reakcie ľudí konečný text ?
Nie. Tešili, no konečnú podobu knihy neovplyvnili, tá bola totiž vymyslená pevne.
Mali ste od začiatku úmysel, aby to bola skutočná kniha, alebo ste sa len bavili?
Od začiatku som brala písanie vážne a chcela ho aj dokončiť.
Načo vôbec medzistupeň blog ?
Odozva ľudí a rastúca čítanosť boli motivujúce. (Úsmev)
Urazí vás, alebo poteší, keď vás zaradia do kategórie ženských románov, pripadne vás budú porovnávať s nejakou bestseller autorkou?
Mama mi raz zavolala, že v mäsiarstve majú lacné psie mäso.Urazila som sa, psie mäso predsa nejem. Ona sa smiala a povedala, že to je mäso PRE psov, nie ZO psov. Ak je ženský román určený len PRE ženy, tak môj týmto kritériám nezodpovedá. Je to však román písaný ženou a v tom zmysle ženským románom je. Prosím, len žiadna slovenská Steelová alebo Pilcherová.To už radšej Emily Brontëová alebo Oscar Wilde. (Smiech)
A poznáte tie autorky vôbec?
Nie, vadí to? Ak Anna niekomu niečo pripomenie, bude to najskôr tým, že na isté veci sa ženy pozerajú podobne. No ak chce niekto porovnávať, prihováram sa za Matkina.
Po nete sa šepká, že Anna nie je jedna osoba. Má zmysel po tom pátrať?
Vážne sa to šepká?
O Matkinovi sa tvrdí, že je žena. Nie je Anna muž?
Overím to. (Smiech)
Plánuje Anna ešte niečo ďalšie, alebo sa „vybúchala" z radosti a frustrácii v tomto diele?
Anna určite neprestane písať. Príbeh ľudskej pretvárky, túžby po láske, pádov a vzostupov je totiž nekonečný.
