Pred svetovým šampionátom v Osake ste na trinástich pretekoch bol raz štvrtý, inak vždy na stupni víťazov. Rátali ste s medailou?
„Áno, hoci som o tom hovoril veľmi opatrne. Bronz bol mierny nadplán. Sklamalo by ma horšie miesto ako šieste.“
Bol to výborný rok pre celú slovenskú atletiku, zlepšili sa podmienky na prípravu?
„Boli lepšie. Pomohlo predovšetkým predšampionátové sústredenie v Koči. Utvorili sme skvelú, súdržnú partiu. V individuálnej atletike hrá kolektívny duch dôležitú úlohu.“
Kladivo je zložitá disciplína. Vraj je aj nebezpečná?
„To je povera, klam, ktorí nás všetkých štve. Ak organizátor dodrží všetky predpisy je taká bezpečná ako trebárs trojskok.“
A zložitá?
„Nesmierne. Aj v tomto smere sa však kladivo väčšinou vníma chybne. Vraj stačí sila, a hotovo. Nestačí. Nemôže chýbať, ale nie je podstatná. O úspechu či prehre rozhoduje veľmi zložitá technika. Nedá sa naučiť za rok ani za päť. Veľkí kladivárski víťazi sú preto staršie ročníky.“
Vysvetlite princíp.
„Pokúsim sa. Kto pozná klasickú detskú hračku, vĺčik, pochopí. Ak ho roztočíte a nevychýli sa z osi, krúti sa veľmi dlho. Ak sa vychýli, spadne. Už pri nábehu na prvú otočku viem, či bude hod vydarený. Otočky sú štyri. Keď zbabrete prvú, už chybu v tých zlomkoch sekúnd nenapravíte, nevyrovnáte. Silou sa pokus dá dotiahnuť. Nebude však z toho špičkový výkon.“
Ako trénujete otočku?
„Vytrvalo. S náčiním bez odhodu, a predovšetkým imitáciou bez neho aj päťdesiatkrát bez prerušenia. Hlava sa mi nezatočí ani na okamih. Som pravák. Ak by som sa rozkrútil na druhú stranu, ako ľavák, po dvoch, troch otočkách by som mal problémy. To je tréning.“
Po Osake ste si plánovali klasickú americkú dovolenku – autom krížomkrážom, kam ma oči povedú. Čo všetko ste videli?
„Splnili sme si s kamarátmi želanie, hoci nie úplne. Z Dallasu do Nevady sme išli na stanovačku autom. Potom do Kalifornie lietadlom. Odtiaľ zase autom do Georgie. Mal som na to tri týždne, čo je málo. Bola to zaberačka. Šoféroval som aj 14 hodín v jednom kuse. Americké diaľnice sú rovné čiary. Človek nevidí nič. Iba Atlanta sa nedala minúť. V Georgii som si prezrel univerzitný areál, kde trénuje môj kamarát, doma sparringpartner, guliar Daniel Vanek.“
Boli ste v Nevade. Aj v Las Vegas?
„Samozrejme.“
Aj ste si zahrali?
„Vyskúšal som. Hral som ruletu, tie všelijaké automatové švandy i Blacjack.“
Vyhrali ste?
„Prehral. Za dva dni, tuším, 280 dolárov. Nedokážem hazardovať, ani nemám šťastie.“
Ani na pretekoch alebo v trénigu nehazardujete?
„Zásadne to odmietam, som klasik. Prepísknutý tréning je na škodu. Aj preto som asi nebol nikdy zranený, iba chorý. Vlani, a stale musím byť opatrný a dôsledný v rekonvalescencii.“
Trénovali ste v tomto roku viac ako vlani?
„Menej. Odhádzal som na trénigoch takmer tritisíc pokusov so závažiami rôznej váhy. V súťažiach presne 99 pokusov.“
Miesta prípravy na olympijskú sezónu budú rovnaké ako v tomto roku?
„Približne. V novembri som začal v Dallase. Ešte som sa nerozhodol, či pôjdem aj do Juhoafrickej republiky. Záver bude kopírovať túto sezónu – rodná Trnava, český Nymburk a záverečné predolympijské sústredenie.
Po Osake ste prežili jednu sériu prijatí, teraz prišla druhá. Do Trnavy ste však prišli predovšetkým na Vianoce. Ako ich prežijete?
„Zrejme nič nenatrénujem. Cez sviatky sú napríklad posilňovne zatvorené. Kľúčovo si musím čas zadeliť tak, aby som mal čas na rodinu. A oddýchol si.“
Máte predbežný pekinský plán?
„Celkom konkrétny. Už mi nestačí finálové umiestnenia okolo desiatej priečky. Beriem všetko od šestky vyššie. Rozhodne nechcem skončiť kariéru s jedným bronzom z veľkého podujatia.“
Atlét roka 2007
Anketu vyhlásili v parádnom zložení rodiny kráľovnej športov. Stretlo sa 81 slovenských účastníkov OH, MS, ME. Podujatie zorganizoval šéf športových hál Mladosť a Elán Ladislav Asványi.
Atlét roka 2007: 1. Libor Charfreitag (Slávia Trnava, kladivo) 337 bodov, 2. Lucia Klocová (ZTS Martin, 800 m) 243, 3. Mikuláš Konopka (Dukla B. Bystrica, guľa) 158, 4. Dana Velďáková (Akademik TU Košice, trojskok) 109, 5. Miloslav Konopka (Dukla , kladivo) 78, 6. Miriam Bobková (Spartak Dubnica n/V., 100 m prek.) 25, 7. Jana Velďáková (Akademik, diaľka) 19, 8. Peter Horák (Dukla, výška) 12, 9. Jozef Repčík (Dubnica n/V., 800 m) 11, 10. Dmitrij Vaľukevič (Dubnica n/V., trojskok) a Matej Tóth (Dukla, 20 km chôdza) obaja po 8.
Mládežník roka (do 22 rokov): 1. Marcel Lomnický (ŠOG Nitra, kladivo) 146, 2. Alexandra Štuková (AC Malacky, 400 m) 124
3. Jozef Repčík 94.
Tréner – dospelí: 1. Dave Wollman/Libor Charfreitag Libor st. (kladivo) 145, 2. Pavel Slouka (stredné trate) 107, 3. Radoslav Dubovský (skoky) 74.
Tréner roka – mládež: 1. Miloš Gašaj (vrhy).
Objav: 1. Roman Turčáni (UK Bratislava, 200 a 400 m) 46, 2. Alexandra Štuková 41, 3. Dana Čížková (Akademik, žrď) 28.
