Killing me Softly.
"Zľahka ma zabíja svojou piesňou," opakuje sa v refréne jedného z najznámejších hitov 20. storočia Killing Me Softly. Prvýkrát srdcervúcu melódiu, ktorá sa pravidelne vracia do hitparád v nových verziách, naspievala Roberta Flack v roku 1973. Jej hlas bol len polovicou úspechu v podobe troch Grammy (nahrávka roka, pesnička roka, najlepší spevácky výkon) - o tú ďalšiu sa okrem skladateľov postaral producent Joel Dorn.
Práve on poznal ten správny recept. S Robertou Flack už rok predtým zhrabol Grammy za najlepšiu nahrávku s hitom The First Time Ever I Saw Your Face." Kto bol a odkiaľ sa zobral muž, ktorý sa skromne nazval "anonymným hlásateľom"?
Ako štrnásťročný napísal list do Atlantic Records, v ktorom odporúčal vhodných ľudí na duety s Rayom Charlesom. Vo vedení boli bratia Ertegunovci, ktorí Dornove názory začali brať vážne, až keď sa vďaka veľkému prehľadu a citu pre novú hudbu stal vo Filadelfii známym rádiovým dídžejom. V Atlanticu sa rýchlo stal viceprezidentom firmy a ako producent sa podpísal pod nahrávky Bette Midlerovej, Charlesa Mingusa alebo Allman Brothers Band.
Keďže čoraz viac hudobníkov túžilo po spolupráci s ním, odišiel na voľnú nohu a časom si založil spoločnosť Night Records. Na tej vydával najmä jazz - Cannonballa Adderleyho či Rahsaana Rolanda Kirka. "Ak nejaká nahrávka bola pre mňa najlepšou vďaka veľkej predajnosti, na ďalšiu spomínam pre skvelú zábavu, s akou sme ju robili, a na iné preto, lebo dosiahli zamýšľané umelecké zámery."
Muž, ktorý strávil na čelných miestach hudobnej brandže 47 rokov, zomrel v New Yorku na infarkt. (her)
