Obdobie Vianoc patrí medzi základné cirkevné sviatky, ku ktorým sa viaže veľa zvykov z predkresťanského pohanského obdobia. Stretávame sa s nimi až do príchodu Troch kráľov.Sviatky sprevádzali rôzne vinšovačky. Napríklad vo Vajnoroch koncom 19. storočia sluhovia a pastieri vinšovali gazdovi "Hojnosť vína, hojnosť chleba, horu vínem, pole žitem, dvúr dobytkem a Búh nebeskí dobrím zdravím...." Gazdiná im za vinš naliala do krhly víno a ich ženám dala do putne koláče a makové rezance.
Vyvrcholením Vianoc bola štedrovečerná večera a polnočná omša. Obradnú funkciu malo umiestnenie zeleného obilia na štedrovečerný stôl, ktoré malo priaznivo pôsobiť na úrodu obilia v budúcom roku. Postavenie prútov viniča za stolom malo prispieť k vysokej úrode hrozna a vína.
V minulosti bolo zvykom dávať na štedrovečerný stôl biele imelo, ktoré predstavovalo zdravie, silu, sviežosť a ochranu pred zlými duchmi. Tento zvyk bol nahradený formou vianočného stromčeka, ktorý má okrem tradičných funkcií rodiaceho sa nového života aj estetickú úlohu.
Po návrate z polnočnej omše alebo ráno odniesol gazda do maštale cesnak zavinutý v oblátke pečenej s petržlenovou vňaťou. Cesnak dávali aj kohútom, aby sa nebáli cudzích kohútov. Naši predkovia pripisovali cesnaku magickú silu - odháňania zla. Husiam dala gazdiná buchty zo štedrovečerného stola, aby mali veľa húsat a prasatám, aby dobre priberali.
Na sviatok sv. Štefana sa viaže zvyk vešteckého charakteru. Keď si na vydaj súca deva ponechala polovicu jablka zo štedrovečerného stola, vyšla na ulicu a začala jablko jesť, prvý mládenec, ktorý išiel okolo, mal sa stať jej manželom. Od Nového roku do Troch kráľov (6. januára) chodievali farár, rechtor, kostolník a miništranti vysviacať byty a hospodárske budovy do kresťanských rodín. Dostali za to od domácich "koledu", v ktorej boli rôzne potraviny a chýbať nemohli ani jablká a víno.
Na Troch kráľov sa svätila voda, ktorej sa pripisovali nadprirodzené vlastnosti. Tou pokropil gazda vinič a ovocné stromy, aby dobre rodili. Vo Vajnoroch prskli vinohradníci takúto vodu do očí ženám, keď sa vracali prvýkrát v roku z vinohradov "abi bili frišké do roboti po celý rok".
Tieto zvyky mali pôvodne obradnú a spoločenskú funkciu, niektoré z nich postupom času zanikli, ale iné sa zachovali až dodnes. Nadobudli však prevažne zábavnú formu a aj v súčasnosti majú svoju funkciu v spoločenskom živote.
Viliam Horniak
