Dej románu Dědictví ztráty indickej autorky Kiran Desai sa odohráva v Kalimpongu v Západnom Bengálsku v osemdesiatych rokoch počas nepálskeho povstania. V dome nazvanom Cho Oyu si pomaly plynúci čas kráti 17-ročná Sai čítaním National Geoghraphic a jej starý otec, sudca na dôchodku, hraním nekonečnej šachovej partie.
Sai je cudzinkou v krajine, v ktorej sa narodila, ale z ktorej nikdy neodišla. Hovorí len po anglicky, keďže do deviatich rokov chodila do britskej kláštornej školy. Po tom, ako jej rodičia zahynuli, sa o jej výchovu musel začať starať starý otec. Zatvrdnutý sudca, mizantrop, ktorý neprejavuje žiadne city, sa prostredníctvom svojej vnučky nedobrovoľne vracia k spomienkam na minulosť a na roky strávené v Cambridgi.
Uvedomuje si, ako veľmi sa snažil stať Angličanom, ako zatracoval Indov, aby nakoniec skončil nenávidený príslušníkmi obidvoch národov.
Sociálne rozvrstvenie Indie, ku ktorému v nemalej miere prispieva kastový systém, je pestrejšie ako farby bollywoodskych filmov. Sai prežíva svoju prvú lásku s domácim učiteľom matematiky Gyanom, ktorý je Nepálčan.
Vzťah má možnosť prežiť len s veľkým sebazaprením na obidvoch stranách, ktorého však mladí ľudia, medzi ktorými je priepasť ekonomických a politických rozdielov, nie sú schopní.
Sai, ako aj veľký, pochmúrny dom prežratý termitmi, sú pozostatkom a ironickým symbolom britskej imperiálnej kultúry. Jej angličtina je plná nepreložiteľných slov ako bhai, choolach či laddos, ktoré nedávajú románu príchuť exotiky. Skôr naopak, dokazujú, že angličtina nepostačuje na to, aby dokonale obsiahla indickú postkoloniálnu realitu.
Chudobu a každodenné trápenie Indov v Kalimpongu striedajú príbehy o nemenej pesimistickom prežívaní syna sudcovho kuchára v New Yorku. Biju, ktorý akoby zázrakom dostal turistické víza, splnil sen svojmu otcovi. Kuchár však nechápe, že život indických prisťahovalcov v USA je okrem podradných zamestnaní a ubytovania neustálym zvažovaním návratu domov.
Biju je posadnutý strachom o otca, ale keď mu zavolá, nemajú si čo povedať. Na opis Bijuovho sklamania slová nestačia. Nielen otec, ale postupne aj vlastná krajina sa mu odcudzujú, podobne ako Indovia v USA, ktorí vo svojich reštauráciách bežne ponúkajú hovädzie steaky.
Každá z postáv románu je odsúdená na exil v čase a priestore. Všetky trpia neliečiteľnou chorobou, ktorej symptómom je neschopnosť žiť na mieste, na ktorom sa fyzicky nachádzajú. Zo straty identity a jazyka, z mätúceho stretu hodnôt Východu a Západu sa v Indii stalo nechcené dedičstvo, ktoré je pre každú ďalšiu generáciu väčším problémom.
Dědictví ztráty je nesentimentálnym a úprimným príbehom ľudského utrpenia, za ktorý vlani jeho autorka úplne zaslúžene dostala Bookerovu cenu.
Kiran Desai: Dědictví ztráty, Odeon, Praha 2007.
Autor: Aňa Ostrihoňová (Autorka je publicistka)
