Španielsky architekt má diela vo viac ako päťdesiatich krajinách sveta. V jeho ateliéri si svoje centrály nechali navrhnúť Christian Dior, Cartier, Decaux, Axa, či J.P. Morgan. V domovskom Španielsku je autorom Olympijskej dediny, letiska i katalánskeho národného divadla v Barcelone. Do Bratislavy ho priviedla spoločnosť J&T, pre ktorú pripravil projekt Panorama City.
Bratislava Bofilla nenadchla. Nevšimol si, alebo sa len nechcel vyjadrovať k budove nového národného divadla, ktorá stojí v tesnej blízkosti jeho vlastného projektu. Asi nemá čas venovať pozornosť stavbám, ktoré sa v Bratislave len pripravujú. Podľa rozostavaných budov, stavebných jám, vyčistených plôch a demolačných prác prakticky v každej časti mesta ich však Bratislavčania nemôžu nevidieť. Ďalšie desiatky projektov, ktoré sa v Bratislave pripravujú prezentujú developerské spoločnosti takmer denne. A to všetko napriek tomu, že mestu podľa Bofilla chýba presnejšia vízia rozvoja pozdĺž rieky Dunaj, ale aj stratégia čo robiť s objektmi i celými zónami z predchádzajúcich dekád.
Bofill, ale aj iní architekti, prichádzajú do Bratislavy v čase jej búrlivého stavebného rozvoja. Rok, ktorý za niekoľko dní skončí svoju púť, ale aj tie najbližšie budú pre mesto významnými z pohľadu určenia budúceho vzhľadu jeho dominánt.
Keď kliknete na internetovú stránku: www.skyscrapercity.com, ktorá slúži ako diskusné forum o zaujímavých stavebných projektoch na celom svete a preklikáte sa na podstránku strednej Európy, zistíte, že takmer 80 percent diskutujúcich v tomto regióne dikutuje o projektoch z Bratislavy.
O ostatných projektoch v tomto regióne sa diskutuje oveľa menej, aj keď aj vo Viedni, Budapešti, či Prahe vznikajú nové zaujíma vé projekty. Najviac priestoru na tejto stránke patrí jednoznačne Bratislave.
Pre mnohých starších Bratislavčanov je tempo stavebných zmien v meste nevídané. Najmä z pohľadu ich rýchlosti a objemu prác pri porovnaní s rokmi minulými. A to aj napriek tomu, že Bratislava sa ako hlavné mesto Slovenska búrlivo rozrastala aj v povojnových rokoch. Pri nedávnom stretnutí s kolegami z predchádzajúceho zamestnania najmä tí starší, už v dôchodkovom veku, hodnotili súčasnú výstavbu v Bratislave pozitívne. Bratislava je stále krajšia a krajšia, povedal mi jeden z nich.
Bofill, ale aj ostatní architekti, ktorí zasahujú do vývoja v Bratislave, vidia tento boom inak. A už nie je celkom pravdou, že pri tomto procese chýbajú aj známe mená. Práve Bofill je príkladom toho, že tomu tak nie je. Z ďalších možno spomenúť britský ateliér Benoy, ktorý sa podieľa na projekte Twin City. Sú tu však aj ďalší zahraniční a domáci architekti. Pri súčasnom boome projektov a stavebného rozvoja to budú práve títo ľudia, ktorí rozhodnú o tom, aký bude vzhľad mesta o niekoľko rokov.
