Päťsto učiteľov má naučiť pätnásťtisíc žiakov, ako sa správať na internete. Od novembra sa na základných a stredných škôl rozbehol projekt Bezpečne na internete. Vznikol pred dvanástimi rokmi vo Fínsku a dodnes jeho obsah preložili už do 60 jazykov.
"Počítačové učebne v školách sú úžasné miesto na sledovanie bežného správania používateľov pri práci s počítačom a internetom," píše na blogu SME Richard Hromec, učiteľ informatiky zo Základnej školy na Ulici mieru v Bytči, ktorý pre učiteľov napísal príručku o počítačovej bezpečnosti a pravidlách bezpečnosti na internete.
"Je to miesto, kde vládne relatívna sloboda v spôsobe, akým žiaci, učitelia, ale aj účastníci rôznych kurzov a školení pristupujú ku každodennému používaniu počítačov vo svojom živote. Relatívnou slobodou myslím predovšetkým to, že v prípade, že za počítačom sediaci jedinec má chvíľku času, bez mihnutia oka začne skúšať, tvoriť, používať všetko to, čo má k dispozícii, a pokiaľ nie je správca učebne naozaj pes, má pred sebou naozaj nevídané možnosti. Ak sa však po takomto nájazde internetuchtivých používateľov pozriem, aké stopy po nich takmer vo verejných počítačoch zostali, nebýva mi všetko jedno. Aj preto vidím veľký dôvod na naozaj intenzívnu osvetu v oblasti bezpečnosti pri používaní počítačov vo všetkých sférach jeho využiteľnosti."
Podľa Romana Baranoviča z Microsoftu Slovakia školením o bezpečnosti internetu už prešlo 200 učiteľov, pridajú sa k nim aj ďalší.
Deti vedia viac, kontrolu potrebujú
Psychologička Petra Scheberová hovorí, že deti, aj keď majú veľakrát väčšie skúsenosti s prácou na počítači ako dospelí, nie sú natoľko skúsené, aby mohli čeliť všetkým rizikám, s ktorými sa na internete môžu stretnúť. Podľa nej nemá zmysel internet deťom zakazovať, ale na druhej strane by deti mali mať aj iné kontakty s okolím. Dieťa by totiž to, čo zažíva na internete, malo prežívať aj inde. Vonku, s kamarátmi, rodinou. Rodič by však mal vedieť, čo dieťa na počítači robí a vystríhať ho pred niektorými nástrahami.
Miriam Madrová z Microsoft Slovakia hovorí, že aj ich firma cíti zodpovednosť za bezpečnosť. "Snažíme sa rodičom uľahčiť kontrolu, aby vedeli, čo na počítači deti robia a na druhej strane chceme u detí budovať povedomie, že počítač nie je len zábava a prostriedok na učenie, ale je to aj niečo, čo ich môže ohrozovať, a preto musia dodržiavať určité pravidlá. Rodič by sa mal snažiť, aby mal plnú kontrolu nad tým, čo dieťa na počítači robí," povedala Madrová.
Internet je pre deti samozrejmosťou
Podľa prieskumu Eurobarometer z augusta tohto roku, ktorý bol zameraný na spôsob, akým deti na území Európy používajú nové médiá, vyplýva, že používanie internetu a mobilných telefónov je pre mladú generáciu v Európskej únii takmer úplnou samozrejmosťou. V zásade sa takisto dá povedať, že mladiství sú si vedomí aj rizík spojených s používaním internetu a mobilných telefónov. Keď sa však na internete dostanú do ťažkostí, prosba o pomoc dospelého je posledné riešenie, ku ktorému sa utiekajú.
"Bolo to prvýkrát, čo sa v rámci prieskumu kládli otázky priamo deťom na celom území únie o tom, ako používajú online technológie, koľko informácií vyhľadávajú na domáce úlohy a koľko surfujú pre zábavu, a ako zaobchádzajú s rizikom," vysvetľovala európska komisárka pre informačnú spoločnosť a médiá Viviane Redingová.
Výsledky prieskumu ukázali, že únia potrebuje proaktívne vzdelávanie o online médiách. "Takisto musíme naďalej zvyšovať povedomie obyvateľstva a predovšetkým rodičov o možnostiach a rizikách nových médií. Nesmieme byť ľahostajní, keď ide o bezpečnosť našich detí," povedala Redingová.
Na Eurobarometri sa zúčastnili deti v dvoch kategóriách: 9- až 10-ročné a 12- až 14-ročné zo všetkých 27 členských štátov únie, ako aj Nórska a Islandu.
Surfovanie, online hry, chat
Z prieskumu vyplýva, že na celom území Európy používajú deti digitálne technológie veľmi podobným spôsobom. K najčastejším aktivitám na internete patria online hry, surfovanie a komunikácia.
Väčšina opýtaných detí používa internet niekoľkokrát denne a rodičia sa snažia jeho používanie do istej miery obmedzovať.
Podľa výsledkov sú si deti vo všeobecnosti vedomé možných rizík online, ako je ohrozenie bezpečnosti, vírusy, prístup k neželanému obsahu, krádež identity a možný nebezpečný kontakt s neznámymi osobami. Mnohé sú zároveň veľmi dobre informované o tom, čoho sa vyvarovať.
Väčšina mladých ľudí by sa pokúsila vyriešiť potenciálny problém sama alebo s pomocou priateľov. Na rodičov by sa obrátili iba v krajnom prípade.
Pornografiou k vírusom
Bratislavčanka Jana je učiteľka informatiky a so starším štrnásťročným synom ixkrát hovorila o bezpečnosti pri pohybe na internete. "Držala som mu prednášky, čo smie, čo by nemal, kam smie a kam by nemal chodiť. Tváril sa, že všetko chápe. A tak som bola spokojná," hovorí.
Potom sa raz večer vrátili s manželom z návštevy a doma našli napodiv skleslého syna, ktorý pred ich odchodom sedel za počítačom a odušu hral hry. Počítač bol vypnutý, čo sa bežne a dobrovoľne nestávalo.
Vysvetlenie sa objavilo po zapnutí prístroja. "Výrazný nápis oznamoval, že sme sa stali dočasným hostiteľom nemenovaného vírusu. A tak syn musel s pravdou von. Čo robil a na akých stránkach sa pohyboval. S červenaním sa priznal, že behal po pornografických stránkach. Moje zdesenie sa nezhodovalo s chápavým úškrnom môjho manžela. Nechápala som," hovorí učiteľka informatiky.
Rodinný počítač teda prešiel odvírovaním, ktoré chvíľu trvalo, lebo klasické odvírovanie nepomáhalo. "Syn sa popálil a ja som mala dojem, že som zlyhala," hovorí Jana.
