Flámi a Valóni si toho za posledných šesť mesiacov povyvádzali naozaj dosť. Naposledy sa pourážali počas voľby Miss Belgicka. Flámom sa nepáčilo, že najkrajšia Belgičanka dvadsaťročná blondínka Alizée Poulicek, vie biedne po holandsky.
Súťaž sa konala v Antverpách, ktoré sú centrom flámskeho nacionalizmu a počas Poulicekovej „priznania“ publikum nesúhlasne bučalo. Tamojšie denníky na druhý deň vyšli s titulkami Miss Belgicka nevie po holandsky.
Vláda aspoň do marca
Tento príklad ilustruje problémy medzi flámskou a valónskou časťou Belgicka, ktorým trvalo takmer dvesto dní, kým sa dohodli na vzniku spoločnej vlády. Po osemhodinových nočných rokovania sa v noci na včera doterajšiemu premiérovi, flámskemu liberálovi Guyovi Verhofstadtovi podarilo zostaviť koaličnú vládu z piatich strán.
Váhali najmä valónski kresťanskí demokrati, ale nakoniec aj oni zasadnú vo federálnom kabinete. „Premiér odblokoval situáciu,“ oznámil národu jeho hovorca Kurt Debeuf. Verhofstadt ešte musí získať dôveru pri sobotňajšom hlasovaní v parlamente. Na čele krajiny by mal zostať do marca.
Sústredí sa najmä na prípravu štátneho rozpočtu a pokračovanie v rokovaniach o zmene ústavy, ktoré by garantovali väčšie právomoci regiónom.
Valóni sa boja odlevu firiem
Analytici sú skeptickí a tvrdia, že je veľkým otáznikom, čo bude nasledovať po Veľkej noci. Nevylučujú, že dočasná vláda zotrvá až do roku 2011, keď sa plánujú ďalšie parlamentné voľby. Tie posledné v júni vyhrali flámski kresťanskí demokrati. Nevedeli sa však zhodnúť na programe s valónskymi partnermi. Jadrom sporu bola väčšia daňová a sociálna autonómia, ktorú žiada bohatší flámsky sever.
Frankofónny juh sa obával, že by to ohrozilo federálny rozpočet a odtiaľ prúdiacu sociálnu starostlivosť do jeho chudobnejších regiónov. Valónsko má dvakrát väčšiu nezamestnanosť ako Flámsko a obáva sa tiež, že rozdielne firemné dane by mohli odlákať firmy na sever.
Počas najdlhšej politickej krízy v 177–ročnej histórii krajiny sa hovorilo, že kráľovstvo známe čokoládou a višňovým pivom, sa môže rozpadnúť. Podľa prieskumov si väčšina Belgičanov želá, aby ich krajina zostala pokope. Flámi tvoria 60 percent z vyše desaťmiliónovej populácie Belgicka. Za posledné tri desaťročia odtiaľto pochádzali aj premiéri krajiny, všetci však hovorili aj po francúzsky. Frankofónna je aj metropola Brusel.
Pre Európu to znamená, že kríza v Belgicku sa skončila.
Didier Reynders, predseda valónskych liberálov
