BRATISLAVA. Slovensko z niektorých porovnaní s vyspelými štátmi môže vyjsť ako veľmi zaostalá krajina. Ak by sa životná úroveň porovnávala len podľa aktuálneho kurzu eura a koruny, vyšlo by, že Nemci sú na tom štvornásobne lepšie ako my.
Pri porovnaní hrubého domáceho produktu cez takzvanú paritu kúpnej sily meny, teda teoretický menový kurz, ktorý odráža, že na Slovensku sú nižšie ceny ako v Nemecku, je to už úplne inak. Nižšie ceny sú u nás preto, lebo kúpna sila ľudí na Slovensku je menšia ako v Nemecku.
Estónske reformy
Z údajov Svetovej banky, ktoré zverejnila začiatkom tohto týždňa, vyplýva, že pri zohľadnení cenových rozdielov boli v roku 2006 Nemci v priemere dvojnásobne bohatší ako Slováci.
V prepočte na jedného obyvateľa sa u nás v porovnaní s Nemeckom vyrobilo asi 52 percent tovarov a služieb. Vlani to bolo podľa údajov Eurostatu už 56 percent. Znamená to, že sme sa o niečo priblížili k životnej úrovni Nemcov. Je to tým, že naša ekonomika rastie niekoľkonásobne rýchlejšie ako nemecká.
Slováci nie sú jediní, ktorí sa približujú k životnej úrovni vyspelých štátov rýchlo. Platí to aj pre väčšinu ostatných štátov z bývalého socialistického bloku. Napríklad aj pre Estónsko. To sa podľa údajov Eurostatu stalo prvou ekonomikou z niekdajšieho Sovietskeho zväzu, ktorá v životnej úrovni predbehla Slovensko.
Estónci vlani dosiahli 69 percent priemeru životnej úrovne v Európskej únii, kým Slovensko 64 percent. Ešte predvlani sme na tom však boli lepšie. „Estónsku sa skôr podarilo zreformovať hospodárstvo ako nám,“ objasňuje príčinu rozdielov člen Bankovej rady Národnej banky Ľudovít Ódor.
Estónci ako jedni z prvých zaviedli rovnú daň pre firmy. Zrušili veľa výnimiek v daniach. „Na rozdiel od nás robili aj reformu verejných financií,“ povedal ekonóm SAV Vladimír Baláž.
Estónska vláda patrí v súčasnosti medzi najšetrnejšie v únii. Od roku 2002 stále hospodári s rozpočtovým prebytkom. Preto prakticky nevydáva nové štátne dlhopisy.
Estónska vláda šetrí aj preto, že v polovici 90. rokov dala do každej dediny zaviesť internet a pridelila učiteľa, ktorý učil ľudí, ako majú s tým zaobchádzať. „Výsledkom je, že majú úplne elektronizovanú štátnu správu, čo šetrí verejné výdavky a znižuje i korupciu,“ povedal Baláž.
Hans a Fero
Porovnanie cez paritu kúpnej sily je presnejšie, lebo odráža reálnu kúpnu silu Slováka, kým trhový kurz nie. Cez paritu kúpnej sily meny dostaneme kurz jednoduchým porovnaním výdavkov na rovnakú vzorku tovarov. Ak by napríklad Nemec Hans išiel do hypermarketu, za vybraný košík tovarov by zaplatil 100 eur.
Za tie isté tovary by však Slovák Fero zaplatil 2000 korún. Z porovnania výsledných súm za nákup by sme dostali kurz 20 korún za jedno euro. Teda to, na čo Slovák potrebuje 20 korún, Nemec kúpi za jedno euro.
Väčšina analýz, ktoré porovnávajú životnú úroveň cez hrubý domáci produkt na hlavu, sa počíta v dolároch. Vlani bol napríklad trhový kurz okolo 30 korún za jeden dolár, zatiaľ čo v parite kúpnej sily to bolo iba 17 korún za dolár.
„Ak sa hrubý domáci produkt v korunách preráta cez trhový kurz, dostaneme nižšiu hodnotu, ako keď to preráta cez paritu kúpnej sily,“ povedal Ódor. To znamená, že pri výpočtoch cez paritu kúpnej sily je zaostávanie slovenskej ekonomiky za vyspelými krajinami menšie.
