Obíde šesť hráčok vrátane brankárky, zasekne loptu, a keď si všimne, že sa dostala z dobrého streleckého uhla, dovolí si na brankárku ešte jednu kľučku a potom pohodlne skóruje. Aj také kúsky má v repertoári Marta Vieira da Silva, 21–ročná brazílska futbalistka, ktorej nik nepovie inak než Marta.
Už druhý rok po sebe stredopoliarku švédskej Umey vyhlásili v ankete FIFA za najlepšiu futbalistku sveta. Hovoria jej „Pelé v sukni“. Keď to počul Pelé, horlivo súhlasil.
Neznáša prehry
Taký talent sa ani v ženskom futbale nerodí každý deň. „Jej kontrola lopty je obdivuhodná. Myslenie bleskurýchle. Ženský futbal mal zatiaľ len jednu väčšiu hráčku: Američanku Miu Hammovú, Marta je však kreatívnejšia. A má len dvadsaťjeden rokov. Za dva roky prekoná aj Hammovú,“ myslí si René Simoes, kouč brazílskej reprezentácie.
Martu prirovnal k Romáriovi: „Je rovnaká ako on. Či už obaja hrajú domino, karty alebo futbal, neznášajú prehry.“
Hammová v roku 2004 pod jeho vedením pomohla Brazílii prebojovať sa do olympijského finále. O zlato hrali Brazílčanky s Hammovou v strede poľa aj tento rok na MS v Číne, no opäť neúspešne. Martinej sláve to nijako neubralo. „V súčasnom ženskom futbale je to jediné meno, na ktorom sa dá založiť aj marketing,“ napísal britský denník Daily Telegraph.
¶Detstvo bez otca
Nebyť Martinej povahy a buldočej vôle prekonávať prekážky, všetko by bolo inak. Pochádza z 12–tisícového mestečka Dois Riachos na severovýchode Brazílie. Má dvoch starších bratov a mladšiu sestru, ktorých otec Aldário, živiaci sa ako holič, v detstve opustil.
„Keby tak urobila aj mama, nemali by sme čo do úst,“ priznala Marta v spovedi pre športový mesačník Observer. Čírou portugalčinou, po anglicky jej to stále ešte príliš nejde.
„Aj tak sme sa ťažko prebíjali. Nebolo za čo kúpiť si loptu.“ Neposednej Brazílčanke to neprekážalo. Loptu nahradilo plastové vrecko a išlo sa na to. Čo na tom, že sa jej chlapci vysmievali. Odvážne sa s nimi púšťala i do bitiek, až kým neuznali, že si na ihrisku zaslúži rešpekt.
Keď na to prišli, zobrali ju do futsalového tímu. Súperov však urážalo, že im akési žieňa (162 cm, 56 kg) súka gól za gólom a vymohli si jej vylúčenie z kádra.
Martu zachránila až ponuka z Vasco Da Gama. Ženská liga v Brazílii neexistuje, no slávny klub z Ria de Janeiro mal aj ženský tím, a tak sa Marta vydala na cestu. Autobusom trvala tri dni, no ona bola šťastná. Začínal sa jej plniť sen. „Bola som vychudnutá, ale ostatné hráčky len civeli, čo na trávniku vyvádzam,“ cituje ju Observer.
Z plus 35 do mínus 20
Rýchlo sa predrala aj do brazílskej reprezentácie, ktorá sa na MS 2003 dostala do štvrťfinále. Rovnako ako Pelé debutovala na šampionáte v sedemnástich rokoch.
Tam si ju všimol Roland Arnqvist, manažér švédskej Umey a ponúkol jej profesionálnu zmluvu. Pre Martu to znamenalo skok z 35–stupňových horúčav do 20–stupňového mrazu, no neváhala. „Milujem prekážky a tá zima bola len jednou z nich,“ priznala sa. Keď vo februári 2004 dorazila do Švédska, stala sa prvou profesionálnou brazílskou futbalistkou v Európe. Konečne našla vhodné podmienky, aby o talente mohla presvedčiť celý svet.
Pomaličky to pochopili aj v Brazílii. V útrobách futbalovej pýchy krajiny, štadióna Maracaná, sa v Sieni slávy skvie jej odtlačok nohy. Hneď vedľa Pelého, Garrinchu, Zica, Romária či Ronalda.
Milujem prekážky. Celý môj život je o ich prekonávaní.
Marta
