Sú kofola a Vysoké Tatry vašimi hlavnými príjemnými objavmi na Slovensku?

Neviem sa jej nasýtiť. Raz som sa zľakol, že sa pod jej penou skrýva alkohol. Skvelý nápoj. Tatry sú iná káva. Neuveriteľne krásne. Viete, že vo Fínsku nič podobné nemáme? Keď sme prišli prvýkrát hrať do Popradu, bol som fascinovaný. Odvtedy si vždy nájdem chvíľku a v pokoji si vychutnám pohľad na ne. Aspoň od štadióna.

A kapor?

Ďalší objav pre mňa. I keď som vášnivý rybár, na Slovensku som tento druh videl prvýkrát. Viacerí spoluhráči zo Slovana sa venujú rybačke a tréner Cíger je navyše poľovník. Aj vo Fínsku býva na vianočnom stole ryba, ale skôr údená.

Ste v Bratislave spokojný?

Veľmi sa mi tu páči. Mesto má výhodnú polohu, odtiaľto je blízko do celej Európy. Vždy ma uteší pocit, že domov do Fínska sa môžem cez Viedeň letecky prepraviť za tri hodiny. V meste som si našiel obľúbené miesta a reštaurácie. S priateľkou a psom sa prechádzame po Horskom parku, na Kolibe. S kamarátmi z fínskej ambasády máme radi výhľad z reštaurácie UFO. Spoluhráči v Slovane sú fajn, aj s trénerom Zdenom Cígerom si rozumiem.

K vašej pohode prispievajú dozaista úspechy v hokejovom zamestnaní.

Na tom to všetko stojí. Som profesionál, vždy som mal vysoké ambície, ale až v Slovane sa mi podarilo vydobyť si stabilné miesto v špičkovej európskej súťaži. A získať titul majstra, to bol vždy môj veľký sen.

Snívate stále, že dobyjete aj zámorskú NHL?

Nesnívam, verím. Myslím na to pred každým tréningom. Od detstva mi bolo sympatické Chicago s chlapčensky atraktívnym logom profilu dlhovlasého Indiána. Účes už mám prichystaný. (Smiech.)

Do Bratislavy ste prišli pred dvoma rokmi z českej extraligy, kde ste pomohli Vsetínu k záchrane. Ako ste prežívali zmenu?

Aj v Čechách som bol spokojný, spoznal som kultúru, ktorá je blízka slovenskej. Hokejovo som však prešiel na lepšie.

Čo vám na Slovensku najviac chýba?

Príbuzní a veci, ktoré sa nedajú premiestniť. Typické fínske jedlá tu nie sú bežne dostupné, ale rád si dám namiesto nich napríklad bravčovú pečienku. Zbožňujem pizzu, mám rád suši.

Aká je mentalita Fínov v porovnaní so Slovákmi?

Veľmi blízka. V oboch krajinách prevládajú ľudia, ktorým sa dá dôverovať. Slováci sú dobrosrdeční, majú trochu iný životný štýl ako Fíni. Tí sú tichší. Potrebujete dlhší čas na to, aby ste ich spoznali.

Česi so Slovákmi mali spoločnú minulosť. Počas nej sa menší národ v spoločnom štáte cítil zavše ustrkávaný. Po rozdelení Česko-Slovenska vznikol v slovenskom hokeji špecifický český komplex. Existuje niečo podobné vo vzťahu Švédov a Fínov?

Vo Fínsku je dodnes úradným jazykom aj švédčina. Ja ju už veľmi neovládam. Švédi boli v histórii tiež dominantnejší, no v súčasných vzťahoch nebadám žiadne napätie. Len neškodné vzájomné vtipkovanie. Hokejové zápasy sú, samozrejme, veľké derby.

Švédi boli majstri sveta osemkrát, Fíni iba raz. V roku 1995 triumfovali vo finále s domácimi v Štokholme. Pre fínskych fanúšikov chutili oslavy na hlavnom štokholmskom námestí, ako keby sa Slováci tešili z titulu rovno pod chvostom koňa na Václavskom námestí v Prahe. Pamätáte si to?

Silno, i keď som mal len trinásť rokov. Bol to veľký deň pre Fínsko. Z bydliska v Toijale sme sa vtedy vybrali s rodinou jasať do neďalekého Tampere.

Kto vás v Toijole priviedol k hokeju, ste zo športovej rodiny?

Otec hrával futbal a boxoval, bol všestranný športovec. Ale v osemnástich skončil, nerobil ho na profesionálnej úrovni. O osem rokov starší brat hrával so mnou hokej vonku len tak, nikdy organizovane v klube. Viac sa zaujímal o počítače. Ja som bol odlišný typ, vždy bolo vo mne veľa energie, potreboval som ju dostať von, hýbať sa. Popri hokeji som hrával aj futbal. Najprv v bránke, potom v útoku. Aj vo floorbale som bol v útoku. Od šestnástich sa už venujem iba hokeju.

Hokej je tvrdý šport, pri ktorom často prekročia emócie k boju bez rukavíc. Pobili ste sa niekedy?

Nepamätám, možno v detstve, bolo to iba strkanie. Myslím, že je hlúpe, keď sa bije brankár. Kým si len odmontuje lapačku... (Smiech.)

Aké zamestnanie má váš otec?

Je manažérom v spoločnosti, ktorá vyrába stroje na balenie mlieka do škatúľ. Keď som po dvoch rokoch prestúpil z Toijali do Tampere, denne ma vozieval na tréningy. Jednosmerná cesta trvala 45 minút, celej rodine za to ostanem vždy vďačný.

Na Slovensku sa hokej stáva športom pre deti boháčov. Pre bežných ľudí sú náklady neúnosné. Majú to mladí vo Fínsku ľahšie, platia si aj tam ľad?

Platia. Aj môj otec musel pre môj hokej vyvíjať nadprácu. Ale viem, že na Slovensku je situácia ťažšia, výstroj je drahý. Zložitý problém súvisí s celkovou ekonomickou výkonnosťou. No ani vo Fínsku to nie je ružové.

Prečo ste chceli byť brankárom?

Lebo ten môže byť na ľade celý čas. Nestrieda. Vždy som chcel byť neustále v hre. Navyše brankársky post je v hokeji veľmi dôležitý. Keď má tím dobrého gólmana, skôr vyhrá.

Kto bol vaším brankárskym vzorom?

Menili sa aj v závislosti od toho, aké hráčske kartičky sa mi práve páčili (smiech). Určite ním bol Jarmo Myllys, ktorý chytal v zlatom tíme Fínska na spomínanom šampionáte v roku 1995. Skvelých brankárov je na svete veľa.

Tréner Zdeno Cíger i vedenie Slovana malo s vami istý diplomatický problém, že vás bolo ťažko prehovoriť, aby ste si v hustej sérii zápasov oddýchli, dožičili pauzu.

Pripúšťam. Som typ, ktorý je radšej v neustálej permanencii, pomáha mi to v udržaní optimálnej formy. Prestávky mi neprospievajú.

Fanúšikovia Slovana často skandujú vaše meno, na čo zvyknete reagovať zdvihnutím lapačky a jej cvakaním. Znamená to odhodlanie, že nepustíte gól?

Aj. Predovšetkým ide o komunikáciu s fanúšikmi. Som im vďačný najmä vtedy, keď ma povzbudzujú po inkasovanom góle. To je pre každého brankára určite najdôležitejšie. Vážim si bratislavské publikum, rád sa dám vytiahnuť z kabíny po zápase na vlny vďaky.

Slovan úprimne neznášajú hokejoví fanúšikovia na celom Slovensku. Prečo?

Nevnímam to príliš dramaticky. Podobná averzia víta aj iné kluby z hlavného mesta. Od helsinského Jokeritu až po New York Rangers. Je to asi vďaka predstave, že ľudia v metropole, teda aj v Bratislave, majú o trochu viac peňazí ako inde. Že preto je pre nás všetko ľahšie a že sme asi aj namyslení.

Podobne je na tom česká Sparta, no nikde ne svete nie je zvykom, že vášne vyústia do hádzania fliaš na ľad ako na Slovensku. Tam už ide o zdravie.

Vo Fínsku ani v Čechách som to nezažil. Ale viem, že sú tam prísne kontroly pri vstupe do hľadiska a alkohol nie je povolené prinášať, nepredáva sa ani voľne v bufetoch. Len v oddelených reštauráciách.

Aký alkohol máte rád vy?

Netvrdím, že som abstinent. Príležitostne si dám radšej pivo ako tvrdý alkohol, i keď ani vodka nie je zlá. Ale ja alkohol nemusím.

Vo Fínsku býval alkohol spoločenským problémom, existovalo dokonca ministerstvo pre boj proti nemu. Na prvého mája je sviatok Vappu zároveň tolerovanou bezuzdnou konzumáciou alkoholu. Je to dôsledok severských depresií, ktoré narastajú aj s ubúdaním slnečného svitu bližšie k polárnemu kruhu?

Pripúšťam, ale ja nevidím alkohol ako veľký problém Fínska. Aj vďaka tomu, že nemám podobné životné skúseností z okolia. V minulosti sa možno pilo doma z osamelosti i depresie zo šera. Spoločenský vývoj je zdravší. Ja milujem saunu a v lete plávam v jazerách, ktorých máme naozaj najmenej tisíc.

Váš pes, ktorého ste si kúpili v Topoľčanoch od spoluhráča Milana Hrušku, vyrástol a vyvoláva rešpekt. Prečo ste mu dali meno Umbra?

Inšpiráciu sme s priateľkou Juli našli vo filme Charlie a továreň na čokoládu, kde hrá aj Johnny Depp. Pohybovali sa v ňom malé príšerky, ktoré sa volali Umpa-lumpa. Nič to neznamená, no znie to pozitívne a je to pravé meno môjho psa. Pes je pre mňa dôležitý, doma sme ho vždy mávali, prečítal som množstvo kníh o výcviku, baví ma to.

Stihli ste pri hokeji aj študovať, ktorý predmet vás bavil?

Matematika. Študoval som ju na univerzite v Tampere a mienim v tom pokračovať aj v Bratislave o rok, keď sa mi podarí zosúladiť individuálny plán štúdia s hokejom. Matematiku som si obľúbil, lebo nevyžaduje veľa písania, nemám rád dlhé story. V tom nie som dobrý. Radšej vypočítam príklad a napíšem správnu odpoveď.

Čím by ste sa živili, keby neexistoval hokej?

Dokončil by som štúdium matematiky a potom by som začal pracovať v nejakej poisťovni alebo by som rozbehol vlastný biznis.

Z Fínska pochádza aj nový majster sveta Formuly 1 Kimi Räikkonen. Máte rád autá?

Veľmi, ako každý správny Fín. Som na Kimiho pyšný, veľmi som mu držal palce. Rád by som ho niekedy spoznal osobne. Podľa mňa sa stane najlepším športovcom roka, hoci konkurentom mu bude víťaz hokejového Stanley Cupu Teemu Selänne z Anaheimu. Vo Fínsku si chodím s kamarátmi zajazdiť na motokárach na okruhu. Skvelý relax.

Aký ste šofér?

Z defenzívneho typu sa zo mňa stáva ofenzívnejší. Vo Fínsku som jazdil pomalšie, na Slovensku je výhodnejšie byť rýchlejší. Vyžaduje si to hustota premávky i šoférske pomery v Bratislave.

Jazdí sa na Slovensku agresívne?

Žiaľ, dosť. Prekvapuje ma, že policajti ma zastavia a kontrolujú papiere len tak. Vo Fínsku by museli mať dôvod, hlavne neprimeranú rýchlosť. Tam však majú vodiči oveľa väčší rešpekt k polícii. Boja sa vysokých pokút, ktoré sa určujú od výšky platu pristihnutého vinníka. Vysoko bezohľadní šoféri sa môžu dostať až do väzenia.

Vaša priateľka Juli, vyštudovaná učiteľka, sa rozhodla rodiť v Bratislave. Nemáte obavy?

Iba trochu. Nehovorí vôbec po slovensky, čo je trochu problém, lebo sestričky hovoria iba po slovensky. Ale lekár ovláda angličtinu, nemocnica v Petržalke je skoro taká istá ako vo Fínsku, tak som pokojný.

Kedy je termín, máte pripravené meno?

Tridsiateho decembra. Mená na oba prípady sú prichystané, ale ostanú tajomstvom. Tiež sme si neželali vedieť vopred, či to bude dievča alebo chlapec. O to viac sa obaja tešíme.

Blížia sa Vianoce. Čo pre vás znamenajú?

Milovaný sviatok. Nespomeniem si presne na prvý darček, ale vždy sa rád dám očariť atmosférou Vianoc. Stromček a tajomstvo okolo toho celého.

Čo ste mávali v Toijole na vianočnom stole?

Už od adventu musel byť vždy riadny kus šunky. Potom pečené bravčové i hovädzie mäso, údená ryba. Každý obohatí stôl niečím svojim. Rodiny zvyknú mať svoje tradičné špeciality.

Chodíte do kostola, ste veriaci?

Verím v Boha. Na Vianoce nikdy v kostole nechýbam.