Debut Zuzky Šulajovej je denníkom pätnásťročnej Pauly. Vek prvých lások sa s intímnymi zápiskami prirodzene spája. Máloktoré dievča si však nechá do nich len tak nahliadnuť. Mladá slovenská autorka túto odvahu našla.

Môžeme síce polemizovať o tom, do akej miery sú jej zápisky vyfabulované, aj o tom, aká vlastne jej kniha je, no nezabudnime, že denníková forma jej poskytla slobodný priestor.

Zo slovníka hlavnej hrdinky cítiť, ako ho autorka regulovala. Paula totiž píše často rozjašene, ale vyjadruje sa veľmi slušne. Priebehu svojich emócií tak kladie viac či menej nápadné zábrany. To však pre cieľovú skupinu čitateliek alebo čitateľov vôbec nemusí byť na škodu.

Hlavnou témou sú, samozrejme, chlapci. Cez nich odkrýva autorka denníka svoje krehké vzťahy k opačnému aj k rovnakému pohlaviu, nahadzuje stav celkom dobre fungujúcej rodiny i kamarátske súvislosti. Odhaľuje sa v polohe dievčaťa s dobrým srdcom, ktoré, nespokojné so sebou, šacuje svoju pozíciu v kolektíve, pritom sa borí s pocitmi menejcennosti, s neistotou vo vzťahoch, usiluje sa pomôcť v problémoch, robí si starosti o priateľov, útechu vidí občas len vo svojom psíkovi. Hľadá sa.

Jej prejav však pritom pôsobí veselo, uvoľnene a rozhodne.

Text síce trochu trpí jednoduchosťou s plochosťou uvažovania, no autorke sa celkom darí vyvažovať tento nedostatok dramatickými momentmi, ktoré vytvára rôznymi zápletkami a načasovaním ich odhaľovania.

Ak je zmyslom denníkovej knižky otázka, či sa môže cítiť mladé dievča tak ako Paula, odpoveď je – prečo nie? Keď si píše denník.

Zuzka Šulajová: Džínsový denník

Slovenský spisovateľ, 2007