Zástupcovia dvanástich politických strán sa včera uchádzali o 90 miest v najvyššom zákonodarnom orgáne Kirgizska. K urnám nakoniec prišlo vyše 60 percent voličov (na snímke Reuters). Ako sa očakávalo, absolútnu väčšinu získal favorit „Ak Žol“, strana prezidenta Kurmanbeka Bakijeva.
Opozícia podľa pozorovateľov právom protestovala proti viacerým podvodom pri hlasovaní i proti tomu, že nedávno prijaté volebné zákony znemožnili úspech menších strán.
V porovnaní so situáciou v ďalších postsovietskych republikách Strednej Ázie, predovšetkým s Uzbekistanom, Kazachstanom a Tadžikistanom, je však Kirgizsko vyspelou demokraciou a kirgizská opozícia tu hrá významnú úlohu.
Aj tak sa, napokon tak ako v poslednom čase i v Rusku, o výsledkoch volieb nerozhodovalo vo volebných miestnostiach, ale vo vládnych a v prezidentských rezidenciách. Predčasné voľby inicioval Bakijev, keď najprv po sporoch o ústave vyhlásil referendum, v ktorom občania prijali nový základný zákon. O legitimite hlasovania však vyjadrila pochybnosti väčšina zahraničných pozorovateľov. Prezident potom v októbri rozpustil parlament a vypísal voľby, po ktorých by si mal upevniť moc. Krátko predtým si na tento účel založil stranu „Ak Žol“.
Bakijev, člen jedného z juhokirgizských klanov, sa dostal k moci po prevrate v apríli 2005, keď z prezidentského kresla zvrhli Askara Akajeva. Konsolidovať politiku a ekonomiku sa mu dodnes nepodarilo. Občania po tulipánovej revolúcii čakali na zmeny, ale teraz sú unavení neustálym zdražovaním potravín a politickými krízami.
Autor: Agentúra Epicentrum
